Vyhnaný jazyk

   Imre Kertész na vlastnej koži zažil čas, ktorý sa v dejinách označuje ako 20. storočie. Pre toto hrozné storočie straty hodnôt, keď sa všetko, čo bolo kedysi hodnotou, stalo ideológiou, je príznačné, že sa politika a kultúra dostali nielen do protikladu, ale aj do vzájomného nepriateľstva. Politika, ktorá sa odtrhla od kultúry a prostredníctvom moci nadobudla neobmedzenú (a všetkého schopnú) totalitnú podobu, je skazonosná. Nijaký stranícky ani štátny totalitarizmus sa nezaobíde bez diskriminácie, a totalitnou formou diskriminácie sú masové vraždy.
Kertész ako umelec pracujúci s jazykom citlivo vníma (ne)možnosť vyjadriť slovami a jazykom mnohé z toho, čo bolo údelom miliónov ľudí. Zisťuje, že jednou z najzávažnejších, a možno dostatočne ani nedocenených udalostí 20. storočia je, že sa nakazil ideológiami, takže sa stal nesmierne nebezpečným.
A predsa z Kertészových úvah, zo slov, podľa neho takých bezmocných, vyžaruje múdry vnútorný jas, za ktorý bolo treba zaplatiť neslýchanú cenu: teraz však disponuje nedefinovateľnou silou a vyrovnanosťou, potrebnou na ceste človeka dejinami.