Nízky prah bolesti

Cez rôzne osudy, ale aj rodinnú históriu, autorka zostupuje k ženám novoveku, ale aj nedávnej histórie, k ich sociálnym rolám a v rozpore s nimi k ich túžbam. Ženy sa predierajú svetom s pomyselným zníženým prahom bolesti, s neľahkým postavením, s pocitom nepatričnosti, neprijatia a dezilúzie. Zbierka nie je výskumom, ani jednoducho traumatickou rodinnou pamäťou. Z dobových žánrov ako tapisérie, či relikviáre poetka vytvára obraz a dáva hlas tej, ktorá bola zastúpená iba okrajovo, hovoria však o nej pramene aj stopy v jazyku. Nízky prah bolesti hovorí o životaschopnosti či odolnosti voči životným okolnostiam, ktoré sa budujú naprieč generáciami a sú stratégiou prežitia v spoločnosti násilia.