Na brehu krvavej rieky

Tretí diel memoárov Mila Urbana ohraničujú dva historické míľniky – rozpad 1. ČSR a komunistický prevrat v roku 1948. Urban nás s úprimnosťou a pokorou vovedie do sveta, kde ľudská podstata musela čeliť krutým totalitným tlakom. Neskrýva vlastnú omylnosť a odkladá akúkoľvek štylizáciu do roly nevinnej obete. Bez príkras opisuje svoju vlastnú cestu, ktorá sa spočiatku javila ako bezstarostný rodinný život plný nádejí. Tento svet však rýchlo poznačil tieň hákového kríža. Čitateľ sleduje autorovo pôsobenie na poste hlavného redaktora prorežimného časopisu, dramatickú emigráciu, zatknutie, až po konečné odsúdenie ľudovým súdom a vynesenie trestu verejného pokarhania. Je to pohľad človeka, ktorý stál v centre diania, precitol a uvedomil si, aké ľahké je nechať sa strhnúť prúdom doby.

Kniha je zároveň živou, strhujúcou, takmer reportážnou kronikou doby, ktorá plasticky zachytáva desiatky rokov spoločenského a politického vývoja. Na jej stránkach ožívajú portréty reálnych osobností, ktoré hýbali vtedajším kultúrnym a politickým svetom. Vďaka Urbanovým spomienkam sa ocitáme v bezprostrednej blízkosti takých velikánov, akými boli J. Smrek, F. Hečko či V. Clementis. Urban opisuje i bujnejúcu korupciu Slovenskej republiky a túžbu mocných zbohatnúť bez ohľadu na morálku. Na pozadí veľkých dejinných zlomov však umelec ponúka hlboko ľudský, intímny pohľad na seba samého ako manžela a otca. Ukazuje, aké ťažké bolo zachovať si tvár a chrániť rodinu v čase, keď sa rúcali staré istoty a na obzore sa už rysovala nová komunistická totalita, ktorá mu neskôr na dlhé roky zakázala publikovať.