Tento príbeh je o tichu, ktoré sa dokáže dediť z generácie na generáciu. O slovách, ktoré nikdy neboli vyslovené, o otázkach, ktoré zostávali bez odpovedí a bez rodičovskej kádre, ktorá zostávala tam, kde nebola videná.
Laura má 40 rokov, dospievajúcu dcéru Emu a za sebou život, ktorý ju naučil, že niektoré veci sa neriešia. Vyrastala v rodine, kde sa o pocitoch nehovorilo. Smútok sa ukrýval za zatvorenými dverami a deti mali pochopiť všetko samy. Dlhé roky verila, že takto fungujú všetky rodiny. A tak, bez toho, aby si to uvedomovala, začala rovnaké vzorce odovzdávať aj svojej dcére.
Keď však po smrti matky a bolestivom rozvode ostane sama, rozhodne sa vrátiť do rodičovského domu na dedine. V tom dome vyrastala, milovala, trpela a naučila sa mlčať. Medzi starými fotografiami, zabudnutými listami a stopami minulosti postupne odhaľuje príbehy, ktoré boli celé roky ukryté pod vrstvami rodinných tajomstiev. Zistila, že mnohé veci, ktoré považovala za normálne, normálnymi nikdy neboli. Že ticho nemusí byť v niektorých prípadoch len prejavom pokoja a mlčanie môže zraňovať rovnako ako krik.
Každý objavený odkaz ju núti pozerať sa na svoj život inými očami. Na vzťah s matkou, ktorá sama vyrastala v nedostatku lásky a porozumenia. Na otca, ktorý po smrti manželky nedokázal prekročiť prah domu plného bolestivých spomienok. A najmä na Emu, ktorá si celé roky niesla bremeno nevypovedaných slov rovnako, ako ho kedysi niesla Laura.
Počas osamelých dní v dome a dlhých nocí plných spomienok prechádza cestou smútku, strachu, hnevu aj odpustenia.
Postupne však nachádza niečo, čo jej celé roky chýbalo-odvahu priznať si pravdu, hovoriť o bolestiach minulosti a otvoriť svoje srdce vlastnej dcére.
Toto je príbeh o matkách a dcérach, o rodinných ranách, ktoré sa nevedomky dedia, ale aj o sile a snahe ich uzdraviť. Hlavne je to o tom, že minulosť nás síce formuje, no nemusí určovať našu budúcnosť. Príbeh je o nádeji, že aj tie najhlbšie zakorenené vzorce sa dajú pretrhnúť, keď sa nájde niekto, kto sa rozhodne prestať mlčať.
Niektoré rodiny kričia, iné mlčia. No najdôležitejšie zo všetkého je nájsť cestu späť k tým, ktorých milujeme.
