Purpurové slnečnice 2

Přečtená

Ak som sa v prvej časti Purpurových slnečníc zamýšľala, či by som niekoho dokázala zabiť holými rukami, v tejto druhej časti som si tým už bola istá. S otcom Sarah by som nemala žiadne zľutovanie. Hneď dvakrát. Prvýkrát hneď na začiatku, druhýkrát keď prehovorila jeho manželka. Za mňa, bezpochyby, to bola jedna z najemotívnejších pasáží v knihe. Ale poďme postupne...
Niektoré príbehy vás zničia ale tým najkrajším spôsobom. Ak čakáte v tejto časti klišé alebo romantiku, ani ju nečítajte. Autorka sa v pokračovaní viac ponára do duchovných tém. Nie, nebojte sa, nepristane uprostred poľa vesmírna loď s mimozemšťanmi :) Myslím naozajstnú vieru, lásku k Bohu a oddanosť. Pre mňa to už bolo miestami trochu intenzívne, keďže som si viac užívala iné roviny príbehu. V konečnom dôsledku však oceňujem odvahu ísť aj týmto smerom.
Aj napriek tomu som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Vtiahla ma do deja svojimi zvratmi a kontroverznými prekvapeniami. Práve tie dodali deju napätie a emócie, vďaka ktorým som otáčala stránku za stránkou.
Záver bol mimoriadne emotívny. Ukončiť príbeh lásky takýmto spôsobom vo mne zanechalo veľa pocitov a ešte dlho po dočítaní som mala plnú hlavu Sarah a Dimasha. A presne o tom je dobrá kniha zostane s vami ešte dlho po poslednej strane.
Celkové hodnotenie:
Jedna z kníh, kde je naozaj potrebné čítať hlavne medzi riadkami. Zažijete tu toľko krásnych podôb lásky. Partnerskú, rodičovskú, duchovnú a každá z nich je absolútne ultimátna. A taká skutočná, až hmatateľná. Zbožňovala som absolútnu nesebeckosť Sarah a to, ako som sa spolu s ňou zaľúbila do Dimasha. Medzi riadkami sa dočítate, že skutočná láska prežije, bez ohľadu na čas, vzdialenosť či prekážky. Taká láska je silnejšia než osud. Purpurové slnečnice ako celok ukazujú, že toho druhého miluješ, aj keď je nedokonalý a zostaneš s ním aj v naozaj ťažkých chvíľach...
Drahá Monika, ďakujem za tento literárny skvost. Neviem to vysvetliť, ale páčilo sa mi, aké boli knižky krásne kruté. Také, ako je život sám...

Druhá časť Purpurových slnenčníc mi prišla ako úplne iný svet oproti prvej časti, veľakrát som pri nej krútila hlavou akým nečakaným smerom sa vyvíja. Zároveň toto je asi prvá kniha v mojom živote, pri ktorej som bola fakt nahnevaná, čo sa v nej deje :D Prvá časť sa mi viac páčila, tu sa príbeh posunul do náboženských rozmerov, čo nie je úplne pre mňa. Okrem toho mi prišiel dej viac ťahavý, najmä v strede knihy. Pri prvej časti som stránky hltala, tu som sa trošku musela donútiť dotýčatať.