Kniha vznikla na základe kolektívneho úsilia autorov, ktorí sa dlhodobo systematicky venujú problematike urgentnej medicíny, roky pôsobia v jej prednemocničnej zložke na Slovensku, v Čechách a Rakúsku, prednášajú na vysokých školách urgentnú zdravotnú starostlivosť, krízový manažment a medicínu katastrof. Mnohí z nich na vlastnej koži zažili nejedno hromadné nešťastie menšieho či väčšieho rozsahu, mnohí sú aktérmi námetových, tematických a súčinnostných cvičení.
Zvládnutie zdravotných dôsledkov hromadného nešťastia je ťažké z viacerých dôvodov. Edukačné modely sú prínosom, ale neexistuje model, ktorý by dokázal nasimulovať každú konkrétnu situáciu v konkrétnom priestore a v podmienkach nešťastia.
Dostupná slovenská literatúra, ktorá by ponúkla problematiku hromadných nešťastí a katastrof vo väčšom rozsahu a s hlbším prienikom chýba. Túto priepasť medzi zahraničnou a domácou literatúrou sa usilovali vyrovnať slovenskí autori Šimko, Babík významnou publikáciou Hromadné nešťastia, medicína katastrof pred vyše desiatimi rokmi. Medicína katastrof však patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce odbory a je potrebné vychádzať zo súčasnej politicko-ekonomickej situácie spoločnosti, zdravotnej a bezpečnostnej politiky štátu.
Pripravenosť na katastrofy sa v našich podmienkach zameriava skôr na pomerne úzky rozsah možných udalostí (v protiklade s inými štátmi sveta). Nové svetové problémy súvisiace najmä s globálnou hrozbou terorizmu nás však nemôžu nechať v pokoji. Práve terorizmus, najmä bioterorizmus, môže viesť ku katastrofe oveľa väčšej, ako bola akákoľvek pandémia v prírode.
Ak berieme do úvahy nebezpečenstvo pre ľudstvo, sú jeho riziká všade okolo nás. Denne počúvame správy z celého sveta o rôznych mimoriadnych udalostiach, závažných katastrofách s množstvom obetí a nevyčísliteľnými škodami. Rok 2010 bol podľa správy z Centra pre výskum epidemiológie katastrof v Ženeve najsmrteľnejším za posledné dve desaťročia. Obete na životoch a obrovské celkové škody majú na svedomí v tejto hrozivej bilancii najmä prírodné katastrofy.
