OBSAH
* Úvod
* Aktuálna potreba kresťanskej výchovy
* Pravoslávna antropológia ako východisko
* Pojem srdca
* Sväté Písmo a výchova
* Výchova v starozákonnej dobe
* Základné charakteristické črty výchovy v starozákonnej dobe
* Božie prikázania ako východisko výchovy
* Pojem múdrosti
* Organizácia výchovy a vyučovania v starozákonnej dobe
* Význam výchovy v vo vzťahu ku kresťanskej výchove
* Výchova v novozákonnej dobe
* Isus Christos - najväčší učiteľ a vychovávateľ v dejinách ľudstva
* Isus Christos - dokonalý pedagogický vzor
* Inšpirácia z obdobia detstva Isusa Christa
* Komunikatívny prejav Isusa Christa
* Kresťanstvo a výchova
* Evanjeliová a apoštolská pedagogika
* Pedagogické názory svätých otcov a učiteľov Cirkvi
* Pedagogické názory v dielach mužov apoštolských
* Didaché - Učenie dvanástich apoštolov
* Pedagogické názory v diele Pastier
* Pedagogické názory v Liste Barnabáša
* Pedagogické názory v dielach svätého Ignáca Bohonosca
* Pedagogické názory v dielach svätého Klimenta Rímskeho
* Pedagogické názory sv. Polykarpa Smyrnského
* Pedagogické názory v dielach sv. Justína Filozofa
* Pedagogické názory v dielach sv. Ireneja Lyonského
* Pedagogické názory otcov a učiteľov Cirkvi v 3. storočí
* Pedagogické názory v dielach Tertuliána
* Pedagogické názory v dielach sv. Cypriána Kartáginského
* Pedagogické názory v dielach sv. K. Alexandrijského
* Pedagogický systém Origena
* Pedagogické názory otcov a učiteľov Cirkvi v 4. storočí
* Pedagogické názory v dielach sv. Atanáza Alexandrijského
* Pedagogické názory v dielach svätého Efréma Sýrskeho
* Pedagogické názory v dielach sv. Cyrila Jeruzalemského
* Pedagogické názory svätého Bazila Veľkého
* Pedagogické názory svätého Gregora Teológa
* Pedagogické názory sv. Jána Zlatoústeho (Chryzostoma)
* Pedagogické názory svätého Ambróza Milánskeho
* Pedagogické názory blaženého Hieronýma Stridonského
* Pedagogické názory blaženého Aurélia Augustína
* Význam svätootcovskej pravoslávnej pedagogiky
* Pravoslávna pedagogika ako veda
* Vymedzenie pojmu pravoslávna pedagogika
* Predmet a cieľ pravoslávnej pedagogiky
* Princípy pravoslávnej pedagogiky
* Rodina, škola a Cirkev ako činitele kresťanskej výchovy
* Záver
* Zoznam literatúry
* Zdroje z internetu
Z dejín klasickej pedagogiky vieme, že táto prešla určitými stupňami svojho vývoja a v priebehu dejín ľudstva vznikali a naďalej vznikajú rôzne nové pedagogické smery a výchovné názory. Avšak na rozdiel od týchto smerov kresťanská pedagogika nemá žiadnu predhistóriu ani žiadny logický pozemský dejinný vývin, je darovaná "zhora". Jej základným pilierom je vykupiteľské dielo Isusa Christa, ktoré vyzýva ľudstvo k obnove. Novozákonná pedagogika nemá pozemské, ale nebeské korene, je to pedagogika blahodate.
Vplyv kresťanstva na výchovu sa prejavil oveľa skôr, než kresťanské učenie dospelo do úplnej zrelosti. Prví kresťania horlivo vyznávali svoju vieru už dávno predtým, než sa prví apologéti a evanjelisti chopili pera a skôr, než sa cirkevné snemy pustili do rozoberania dogmatických sporov. Zotrvávali však v učení apoštolov a v (bratskom) spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách... Zotrvávali tiež deň čo deň jednomyseľne v chráme, po domoch lámali chlieb, s radosťou a úprimným srdcom prijímali pokrm, chválili Boha a tešili sa priazni všetkého ľudu.
Ďalšími dôležitými výchovnými momentmi boli práve zvestovania apoštolov, utrpenia prvých mučeníkov za vieru v Isusa Christa, i zázraky uzdravenia... Aj v súčasnosti je viera v živote človeka úzko spätá s evanjeliovými udalosťami, hoci sú od nás, majúc na zreteli uplynutý čas, tak veľmi vzdialené. Aj napriek tomu, že kresťanská pedagogika nemá pozemské korene, je potrebná historická retrospektíva, pretože práve skrze prizmu storočí sa stali dostupnými črty toho najvyššieho pedagogizmu.
Do príchodu kresťanstva sa aj v pedagogike odrážali nedostatky tejto epochy v dejinách ľudstva. Hlavným a spoločným cieľom všetkých výchovných teórií bolo, zjednodušene povedané, viesť vychovávaného (resp. dieťa) k blahu, k dobru.Každý človek sa však vyznačuje určitým individualizmom a tak ako boli rozdielne jednotlivé výchovné názory, rozdielne sa interpretovalo i dobro.
Na kresťanskú výchovu mala veľký vplyv grécko - rímska a židovská výchova. Grécka antická pedagogika hovorila o harmónii a kráse ako o základných princípoch správnej výchovy tak intelektuálnej, ako aj fyzickej a estetickej. Za cieľ výchovy pokladala ideál krásy tela i ducha - kalokaghatia. Človek mal podľa tohto vzoru vedieť správne myslieť a vyjadrovať sa, no mal mať zároveň i krásne, zdravé telo. U Grékov, ktorí boli určujúcou duchovnou silou antiky a teda aj rímsky svet duchovne vychádzal z Grécka, ako hovorí Reble, každé konanie a uvažovanie takmer samo od seba viedlo k paidei, k vychovávaniu loveka. Môžeme teda konštatovať , že celé umenie, veda a kultúra starovekého Grécka boli úzko späté s človekom a s jeho výchovou.
