Je krása objektívnou kvalitou? Koho sa vlastne týka? Prečo sa týka predovšetkým žien? Aké sú jej kritériá? Aké súvislosti existujú medzi krásou a prácou, kultúrou, náboženstvom, sexom, hladom a násilím? To sú otázky, ktoré kladie kniha americkej feministickej autorky Naomi Wolf. Mýtus krásy sa stal bestsellerom doma i v zahraničí.
Z angličtiny preložili Jarmila Cihlová, Sylvia Červenčíková a Adriana Sýkorčinová.
Ukážka:
Mýtus krásy nám navráva, že kvalita zvaná "krása" objektívne a univerzálne existuje. Ženy ju musia chcieť stelesňovať a muži musia chcieť vlastniť ženy, ktoré ju stelesňujú. Toto stelesňovanie je imperatívom pre ženy, a nie pre mužov.
Je to stav nevyhnutný a prirodzený, pretože je daný biológiou, sexualitou a evolúciou: Silní muži bojujú o krásne ženy a krásne ženy sú úspešnejšie v reprodukcii. Krása žien musí korelovať s ich plodnosťou, a keďže tento systém je založený na sexuálnom výbere, je nevyhnutný a nemenný. Nič z toho nie je pravda.
Recenzie:
O manipulácii mýtom krásy
Kniha Mýtus krásy Naomi Wolfovej, americkej poetky, kritičky a feministickej teoretičky je celkom ojedinelou výpoveďou o niektorých stránkach súčasného spôsobu života. V centre autorkinej pozornosti stoja otázky o prirodzenosti či konštrukcii ideálu krásy, o spútavajúcom a manipulujúcom pôsobení mýtu krásy na ženy, na spôsoby ich sebareflexie, sebaprežívania a sebarealizácie v spoločnosti, ktorá - paradoxne - ako najvyššiu hodnotu uctieva individuálnu slobodu. Je to výpoveď vo viacerých ohľadoch šokujúca, jednak novosťou témy i pohľadu na ňu, jednak tým, ako nemilosrdne obnažuje odvrátenú tvár spoločnosti, v ktorej vidia mnohí model civilizačného vývoja aj pre ostatné časti sveta. Takáto výpoveď sa nemohla zrodiť z inej ako z feministickej perspektívy, dodajme, že z perspektívy vlastnej istej fáze feminizmu, ktorá sa označuje ako jeho tretia vlna.
Autorka v knihe prináša veľké množstvo štatistických údajov, zhŕňa výsledky empirických výskumov, ale aj mnohé sociologické, politologické a filozofické analýzy sústreďujúce sa na uvedené otázky. V súlade s tendenciami treťovlnového feministického diskurzu autorka odhaľuje mechanizmy utvárania a fungovania mýtu krásy v súčasnej americkej spoločnosti; v empirickej rovine približuje cez výsledky prieskumov sebaprežívanie americkej ženy v poslednom desaťročí, ukazuje, ako limitujúco na ženskú slobodu pôsobí existujúci mýtus krásy - a v teoretickej rovine prispieva k spochybňovaniu téz o ,,prirodzenosti", nemennosti ideálov krásy a predstavuje mýtus krásy ako sociálny konštrukt a zároveň rafinovane premyslený imperatív. Rezultátom autorkiných analýz je konštatovanie, že súčasná americká žena je vo svojej osobnej slobode silne limitovaná ideálom (či presnejšie: ideológiou) krásy, ktoré sú šírené médiami, povýšené neraz na kritériá spoločenskej akceptácie.
Ak vysoké percento amerických žien v prieskumoch priznáva, že schudnutie o 5-10 kg predstavuje pre ne najvyšší cieľ, ak chorobné príznaky prijímania potravy (napr. anorexia) rastú geometrickým radom, ak ,,estetická chirurgia" korigujúca tvár či postavu v súlade s panujúcim ideálom krásy je najviac rozvíjaným lekárskym odvetvím, ak dokonca rastie závislosť žien na takýchto operáciách, signalizuje to vážne poruchy mentálneho zdravia spoločnosti. Krása sa stáva vstupenkou, ,,platidlom" za výhodnejšie postavenie (dokonca aj na úkor profesionálnej kvalifikácie), predpokladom sociálnej akceptácie a prestíže, s krásou sa kupčí, na kráse sa zarába (farmaceutický, kozmetický priemysel, salóny krásy, reklamy a pod.).
Wolfová v jednotlivých kapitolách sleduje, ako mýtus krásy pôsobí vo sfére práce, kultúry, sexu; všíma si isté súvislosti s náboženstvom (rituály, rétorika), ale aj s násilím, analyzuje korene ,,ideológie hladovania" a iných sebapoškodzujúcich stratégií v kontextoch mýtu krásy. Za nesmierne závažné pokladám jej analýzy vplyvu reklám v rôznych médiách, špeciálne v ženských časopisoch na tvorbu imidžu a identity žien, samozrejme, sociálne želateľného (preferovaného) imidžu a sociálne želateľnej (preferovanej) identity, nehovoriac už ani o deštrukčnom vplyve na ženskú (feministickú) solidaritu. Wolfovej knihu možno v istom zmysle prirovnať k orwellovským textom, prinajmenšom v tom, že odkrýva viaceré málorozpoznateľné mechanizmy spoločenskej manipulácie človeka, v tomto prípade konkrétne manipulácie prostredníctvom ideológie ženskej krásy. Túto knihu nemožno čítať už iba ako (parciálnu) správu o súčasnom americkom živote, do najmladšej generácie dievčatiek sa aj u nás vpisujú ,,barbieovské" túžby, aj tu môže dôjsť pod vplyvom reklamy a trhu k reprodukcii neosobných kópií istého ideálu krásy, k popretiu vlastnej jedinečnosti, originality, a to celkom iste nie len v telesnej sfére. Feministický diskurz Wolfovej knihy je nesmierne kritický a čítanie tejto knihy by malo viesť k rozvíjaniu nemenej kritického videnia a myslenia, takého, ktoré by zvyšovalo našu imunitu voči rôznym mýtom (aj voči mýtu krásy), voči možnosti dať sa nimi zmanipulovať, premeniť sa na bábky imitujúce podsúvaný ,,vzorový" imidž, ale i spôsob života.
Etela Farkašová, Knižná revue 23/2000
