Tango je fenomén. Od svojej najsurovejšej podoby v ponoroch a domoch zlej povesti v Buenos Aires a Montevideu, kde sa zrodil, až po virtuózny a zároveň čistý štýl ew tanga Astora Piazzollu (1921-1992), prešiel závratnou zmenou. Vo svojom víťaznom ťažení si tango podmanilo nielen svet hudobníkov a tanečníkov, ale stalo sa inšpiráciou aj pre umelcov z rôznych oblastí a odvážne prekračovalo hranice umenia. Pre oddaných je tango spôsob života, filozofia, stav mysle. Na okamih odhaľuje ľudské hĺbky, vášne i slabosti – a elegantným gestom ich opäť zahaľuje do rafinovanej látky rytmu a napätých váhavých tónov a pohybov.
Tango vzniklo koncom devätnásteho storočia zo zmesi kultúrnych tradícií pôvodných obyvateľov a európskych prisťahovalcov. Má k dispozícii extravagantne širokú škálu foriem. Vo svojej tradičnej podobe však spája rôznorodosť svojich koreňov s charakteristickým rytmickým zvukom bandoneonu. Pre najchudobnejšie spoločenské vrstvy bolo tango – spievané, hrané a tancované – jediným únikom z drsného sveta regiónu Río de la Plata. V baroch a verejných domoch, na uliciach sa to všade šírilo a naberalo na sile. Dnes je vnímaný najmä ako zmyselný, erotický tanec, no v jeho začiatkoch tango tancovali dvaja muži. Bolo zriedkavé nájsť partnerku v prostredí, kam muži chodili po práci, a prvé tanečnice sa rekrutovali z domov so zlou povesťou. Možno práve v tom čase nadobudlo tango nádych čohosi drsného, nebezpečného, sugestívneho odvahy, ale aj zbabelosti, odrážajúceho lesk rýchlo vytiahnutého noža.
Mužskosť a ženskosť prichádzajú k slovu v napätom, tichom súboji. Melanchólia a malátnosť, vitalita a sila. Takáto úprimnosť emócií a postojov nemohla zostať dlho nepovšimnutá a tango sa zmenilo z výlučného vlastníctva spodných vrstiev na vyjadrenie slobody a vzdoru voči pokryteckej morálke vyšších vrstiev argentínskej spoločnosti. Do módy sa dostal aj v starom svete, kam putoval spolu s ľuďmi vracajúcimi sa z hľadania lepšieho života za oceánom. Nadšené prijatie, ktoré sa mu dostalo v Európe, mu tiež uľahčilo vstup do etter domovov v jeho rodnej krajine. Európsky variant tanga opustil pôvodnú živočíšnu zmyselnosť a intimitu a dal prednosť svojim okázalým, divadelným črtám.
Astor Piazzolla (1921-1992):- 1. Escualo 3:27
- 2. Introducción al Ángel 5:25
- 3. Muerte del Ángel 3:24
- 4. Milonga del Ángel 6:15
- 5. Resurrección del Ángel 6:44
- 6. Julián Plaza - Danzarín 4:40
- 7. Horatio Cuccaro - Silueta portena 2:50
- 8. Pedro Laurenz - Milonga de mis amores 3:10
Astor Piazzolla- 9. Libertango 3:30
- 10. Oblivion 3:50
- 11. Otono porteno 6:04
