Začiatkom roku 1943, keď bola Mária Valtorta už deväť rokov chorá, ju otec Migliorini (jej duchovný vodca) vyzval, aby napísala svoje životné pamäti. Po istom váhaní súhlasila. Sediac na posteli so zošitom na kolenách (bola ochrnutá od pásu nadol), za necelé dva mesiace napísala jedným dychom 761 strán, čím dokázala svoj znamenitý literárny talent a s neskrývanou dôverou otvorila svoju dušu. Akoby sa oslobodila od minulosti (zveriac ju do siedmich rukopisných zošitov určených spovedníkovi), keď jej hlas (ktorý jej duch už poznal) nadiktoval jednu stranu Božej múdrosti, čo znamenalo nepredvídaný obrat. Bolo to na Veľký piatok, 23. apríla 1943. Mária sa s tým zdôverila vernej Marte a poslala ju po otca Miglioriniho, ktorý ihneď prišiel a ubezpečil ju o nadprirodzenom pôvode diktátu. Týmto odobrením podnietil prekvapivú aktivitu mystickej spisovateľky. Každodenne písala celé roky, až zaplnila 122 zošitov, ktoré sa priradili k siedmim zošitom Autobiografie.
Okrem Autobiografie (vydanej v samostatnej knihe) sú spisy prvého roku vo zväzku, ktorý sme nazvali Zošity z roku 1943. Sú to predovšetkým inštrukcie i poučenia pre dobu, ktorú prežívame, a pre posledné časy, so silným apelom na návrat k Božiemu zákonu, ktorý je osvetlený ako prejav Lásky a Spravodlivosti. Čerpajúc hojne zo Svätého písma (najmä z prorockých a múdroslovných kníh Starého zákona a zo Zjavenia apoštola Jána), rozvíjajú doktrinálne témy, vyzdvihujú osobnosť Panny Márie, potvrdzujú poslanie „duší-obetí“ a odhaľujú každodenné asketické zážitky spisovateľky, obdarenej aj nebeskými zjaveniami. V nasledujúcom roku 1944 začala Mária Valtorta písať veľdielo o evanjeliu a prežila dve veľmi bolestné skúsenosti: štyridsať dní odlúčenia od Boha a osem mesiacov evakuácie z domu pre vojnu. Spisy toho roku, s vyňatím kapitol veľdiela, tvoria druhý zväzok s názvom Zošity z roku 1944. Okrem náukových a duchovných tém obsahujú evanjeliové príbehy, výjavy mučeníctva prvých kresťanov, udalosti zo života svätých mystikov, stránky duchovného denníka a autobiografickej kroniky, osobné pokyny a usmernenia.
V roku 1945 (a neskôr) Mária Valtorta nielen pokračovala a zavŕšila písanie veľdiela (je vydané v desiatich dieloch s názvom Evanjelium, ako mi bolo odhalené), ale napísala aj ďalšie dve diela, uverejnené ako Kniha Azariáša a Lekcie k Listu Pavla Rimanom. Pritom však neprerušila ostatné spisy nečlenené podľa tém, avšak s rovnakým duchovným či biblickým základom. Sú to ďalšie doktrinálne poučenia, poskytnuté na vedenie či na útechu, a osobné poznámky, vzťahujúce sa k občasným denným udalostiam (ako zjavenie sa Panny Márie v Ríme na mieste Troch fontán). S asketickými skúsenosťami sa prelínajú zážitky z prvého rozšírenia veľkého diela o evanjeliu na strojopisných kópiách, pre ktoré sú pripravené rozsiahle a hlboké vysvetlivky (ako „poznámky na margo“) ako odpoveď na niektoré kritiky a námietky. V poslednom zošite z roku 1950 je čiastkový komentár ku Zjaveniu apoštola Jána. Všetky tieto spisy sú zozbierané a usporiadané v chronologickom poriadku ich spísania v treťom a poslednom zväzku s názvom Zošity z rokov 1945 − 1950.
