Začal byť nervózny a vykrikoval veci, čo vôbec neboli pravdou.
Hovoril o tom, ako si ho nevážim, aká som neschopná, a totálne deptal moju psychiku svojimi výmyslami.
Bola som hotová z toho, čo sa práve deje.
Prebehol mi mráz po chrbte. Jediné, čo mi v tú chvíľu napadlo, je zobrať telefón, a zavolať aspoň mojej mame.
Povedať jej, že to nezvládam, že už to neviem vydržať.
Byť v cudzom meste a ocitnúť sa v zajatí tyrana – to bolo na mňa moc.
On však mobil schmatol, vyhodil ho von oknom na ulicu, a keď som sa rozbehla von dverami, že si idem
pre neho, tak ma zamkol v izbe.
Bez mobilu, sama, s pocitom neskutočnej skľúčenosti a úzkosti, som nevedela, čo robiť.
Nebolo v ňom kúska citu a ja som sa bála, aby mu ešte viac nepreplo...
aby sa nestalo niečo horšie. Facka nebola nič v porovnaní s tým, ako ma dokázal psychicky zdeptať.
Zrútila som sa. Opäť.