"Carnage" ako ašpirant na popredné priečky albumov roka
"Krviprelievanie" Nicka Cavea je opäť jeho významným hudobným počinom. Nick sa zase odtrhol iným (správnym) smerom a na Carnage kombinuje jednak svoje osledné roky, no súbežne je tu cítiť silný vplyv filmovej hudby, na ktorej zvykne spolupracovať práve s Warrenom Ellisom. Asi najviac to dokazuje skladba White Elephant, ktorá znie ako scénická príprava na popravu, no vzápätí sa zmení na akúsi frenetickú oslavu. Rovnako na albume nájdeme reminiscencie na Nickovu nedávnu tvorbu, pretože ak by skladbu Albuquerque nechali spolu s Warrenom dlhšie vylúhovať v atmosférach, pokojne by obstála aj na Nickovom posledom radovom albume Ghosteen. Textovo je to opäť Nick - veľmi silné odkazy, niekedy priamočiarosť, inokedy samá šifra. Album je plný silných momentov a tomu zodpovedá aj jeho výsledný mohutný zvuk. Napriek tomu, že sa tu nezaprie istá dávka surovosti, ešte väčší priestor dostáva jemnosť. Ide o album, ktorý bude pravdepodobne atakovať popredné priečky albumov roka.
Číst víc
