Pády impérií

Přečtená

Už od začiatku som vedela že to bude zaujímavé čítanie. A nemýlila som sa. Človek sa podozvedá aj niečo nové z rôznych ríši. Ako dielo to bolo naozaj prepracované do detailov. Kto sa o takéto veci zaujíma si príde na svoje.

Knihu som dostal ako darček. Sám by som si ju nekúpil, pretože pred kúpou by som si ju aspoň prelistoval... Samozrejme, urobil som to aj s darčekom... Čo som teda zistil, keď píšem, že knihu by som si nekúpil?
Že minimálne časť autorského kolektívu, predovšetkým hlavní zostavovatelia, ktorí napísali aj úvod, nie sú vedci, sú to politickí aktivisti. V úvode tvrdia, že v detstve sa stretli s dvoma impériami, „ktoré v nás (rozumej v autoroch pozn. autor) vyvolali strach. Našťastie obe padli.“ Prvým bol ZSSR, druhým vymyslené impérium z filmovej trilógie Hviezdne vojny. Takže strach v autoroch knihy reálne vyvolávalo len jedno impérium... Ako deti si strach odôvodniť nemuseli, horšie je, že detskými očami sa dívajú na svet aj dnes... Na obálke knihy sľubujú, že budú skúmať, či sú „dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu“, aký historické svetové impériá viedli ku kolapsu. Sľub však neplnia.
Človek nemusí byť vedcom politológom, aby vedel, že začiatkom deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa skutočným a jediným impériom sveta stali Spojené štáty. Boli prvým a doteraz sú jediným impériom, ktoré skutočne ovládlo celú Zem. Kým ešte neboli tým, čím sa stali, kým boli jedným z viacerých, spolu s ostatnými národmi zaviedli pravidlá. Potom ich najčastejšie porušovali. Predovšetkým ony (Spojené štáty) podľa momentálnych potrieb menili vlády, bombardovali, ruinovali celé štáty, obsadzovali územia, zabili pri tom milióny ľudí, dnes majú takmer tisícku vojenských základní mimo svojho územia, dohliadajú na všetko na Zemi, vedia, čo pestujeme v záhradke... USA postupne uviedli do praxe vlastné pravidlá, ktoré boli v rozpore s tými medzinárodne uznávanými a dohodnutými v rámci Organizácie spojených národov. Nie je to jedným z najcharakteristickejších rysov impéria? Impéria, ktorého by sme sa mali báť? Spomeňme aspoň útok na Irak pod vymyslenou zámienkou alebo bombardovanie Belehradu...
Samozrejme, autori knihy sa zmienke o USA nemohli vyhnúť a ani sa nevyhli. Autor kapitolky o Spojených štátoch však predsa našiel spôsob, ako ústrednú tému knihy obísť. „V snahe vyhnúť sa zradným vodám extrémne politizovanej debaty i tenkému ľadu prognóz si tento text volí inú cestu a ponúkne zhrnutie ideových východísk a pozícií, na ktorých sa tzv. »úpadková debata« v prípade USA odohráva“. Spojeniu impérium a USA sa autor úspešne vyhýba. Keď je v texte slovko „impérium“, reč je buď o „britskom impériu“ alebo o tom, čo otcovia zakladatelia plánovali, aby sa USA „impériom“ nestali alebo to je odvolávka na knihu, v ktorej názve sa slovo „impérium“ nachádza...
Zato v nasledujúcej kapitolke to Rusko ako impérium od autora Denníka N schytalo naplno! Pritom, ako dobre vieme, Rusko je len „benzínová pumpa vydávajúca sa za štát“ (John McCain v blahej pamäti). Za všetko hovoria medzititulky, ako: „Rusko dupe čižmami, ale je krehké“ či „Rozpadne sa?“. Medzititulky dopĺňa text „obor na hlinených nohách“ a asi aj návod na konanie „najistejšie je preto nespoliehať sa na imaginárny rozpad“.
Vôbec pritom nechcem zatracovať USA a obhajovať Rusko. Padni komu padni, ani jeden nie je bez viny. Len mám zlý pocit z toho, že keď nás autori knihy manipulujú s vecami, ktoré veľmi dobre poznáme, ktoré každodenne žijeme a prežívame, a oni o tom veľmi dobre vedia, aká je pravda v prípade angkórskeho impéria, o ktorom, priznám sa, neviem absolútne nič?