Hoci S. Kierkegaard patrí medzi najvýznamnejších filozofov 19. storočia (nepochybne do ich top dvadsiatky), pred dvoma desaťročiami bol našej širšej verejnosti prakticky neznámy a aj spomedzi odborníkov o ňom čo-to vedelo iba zopár.
Dnes vyzerá situácia so znalosťou jeho názorov a diela celkom odlišne. Jeho spisy – populárnejšie i náročnejšie – vychádzajú v oboch u nás bežných jazykoch (t. j. slovensky a najmä česky) takmer permanentne. Lákajú nás – laikov i odborníkov – tou zvláštnou a jedinečnou odrodou uvažovania, ktorú vyvinul a v paradigme ktorej – tak tragicky osamelý – písal, najmä však svojou opravdivosťou , bytostnou poctivosťou (v modernej terminológii: autentickosťou), s akou zachytil mnohé črty spoločnosti (i cirkvi) svojej doby. Oslovuje nás to však preto, že mnohé z povedaného sa týka – a to umocnene – aj našej doby. Jeho kritika povrchnosti, nivelizácie a ľahostajnosti k opravdivosti autentickosti) v postoji k životu v pravde, adresovaná jeho súčasníkom, ide hlboko pod kožu aj nám, atakuje naše najvnútornejšie vnútro, naše sakro sanktum.
Mgr. Milan Petkanič, PhD. sa v posudzovanej knihe pokúsil priblížiť hlavné východiská, princípy a konzekvencie Kierkegaardovej analýzy zmyslu existencie človeka (ako jednotlivca) cez jeden z hlavných pojmov jeho filozoficko-teologickej koncepcie, cez pojem vášne. Voľba tohto pojmu sa ukazuje ako najvhodnejšia z celého arzenálu pojmov a existenciálov. Hoci filozof sám ju potreboval najmä pre vysvetlenie „skoku do viery“, totiž pre zaujatie autentického, kresťanského postoja jednotlivca a jeho vzťahovania sa k Bohu, Petkaničove analýzy v prvých dvoch kapitolách veľmi presvedčivo ukazujú potrebu vášne aj v situáciách profánneho sveta. Otázke viery a cirkvi (najmä protestantskej) venuje totiž explicite až tretiu kapitolu knihy.
Hoci ide o výsostne odborný spis, prinášajúci nový z možných pohľadov na Kierkegaardovu filozofiu a najmä významný interpretačný kľúč k nej (hľadisko vášne), autor nám poskytuje od začiatku text veľmi dobre čitateľný, živý a zaujímavý aj pre laikov. Text, ktorý obsahuje veľa podnetov na zamyslenie sa nad sebou samými najmä na miestach, kde Kierkegaard, pranierujúc nedostatky života ľudí jeho doby, nastavil nevdojak aj zrkadlo našim časom a nám.
Kniha je nespochybniteľným prínosom k výskumu Kierkegaarda a zároveň podnetom pre kritické zamyslenie sa nad našou prítomnosťou. A to bez toho, že by si tento cieľ programovo stanovovala.
Jednoznačne odporúčam posudzovaný rukopis Mgr. M. Petkaniča, PhD. publikovať knižne.
Prof. PhDr. Milan Zigo, CSc.
