Jedného dňa nájde Maťko v starom drevenom domčeku na hranie zápisník plný príbehov s fotografiami neznámych detí a truhlicu, na ktorej je nápis „Smieš ma otvoriť až dočítaš posledný príbeh“.

Maťko zápisník skryje vo výklenku pod strechou domčeka a každý deň chodí na ihrisko, aby si tajne čítal príbehy dievčat a chlapcov, ktoré vždy súvisia s tým, čo v daný deň sám zažíva. Učí sa z nich, že nemá druhých hodnotiť, lebo sa v nich môže mýliť, že si slová druhých nemá brať osobne, že je dôležité všímať si pocity druhých, a že nech sa mu stane čokoľvek, vždy má na výber, ako sa zachová. Pochopí, že záleží na tom, čím kŕmime svoju myseľ, že náhody nemusia byť vždy len náhodami a aj to, že si do života priťahujeme takých ľudí a situácie, aký máme pohľad na svet.

Čo sa nachádza v truhlici a kto napísal zápisník? To sa Maťko dozvie až potom, keď zistí, kto je dievčatko na jednej z fotografií a vylúšti heslo k zámku na truhlici.

Kniha prináša klasické sebarozvojové témy v príbehoch pre deti. Ukážku z knihy si môžete vypočuť tu: