Človek rozumný (Homo sapiens sapiens) je biosociálna bytosť, ktorá vznikla ako produkt dlhého biologického a sociálneho vývoja. Takto stroho znie jedna z charakteristík nášho vlastného, niekedy až príliš sebavedomého druhu. Na jednej strane dokážeme byť až vypočítavo racionálni, avšak na druhej nám vlastná obrazotvornosť otvára dvere do netušených možností.
Biologický vývoj človeka alebo evolučný proces homininov si vysvetľujeme ako sériu adaptívnych radiácií, čo znamená, že v rôznych časových obdobiach žilo súčasne aj viacero druhov človeka.
Podľa paleoantropologických nálezov evolúcia Homo sapiens sapiens vyzerá skôr ako individuálna udalosť než gradujúci proces. V priebehu minulých päť miliónov rokov sa často objavovali nové druhy homininov, ktoré si navzájom konkurovali, spolunažívali, kolonizovali nové prostredia a prežívali alebo zanikali. Zatiaľ stále nie je isté a definitívne, ako to všetko prebiehalo. Je však evidentné a v súčasnosti nám nič iné nezostáva len sa s tým zmieriť, že náš druh nie je vrcholom evolučného stromu, ale skôr ide o evolučný ker a my sme jednou z jeho mnohých bočných vetiev.
Posledné, čo po nás a po našich predchodcoch zostáva, je kostra. V priebehu mnohých rokov sa dokáže premeniť
na kameň – svedka neznámych spoločenstiev. Takto sa aj my môžeme prepojiť s veľmi vzdialenou minulosťou.
Človekom, a teda aj jeho kostrovými pozostatkami, sa zaoberá antropológia. V súvislosti so vznikom nových metodík a potreby spolupráce viacerých vedných odborov sa používajú aj názvy ako biológia skeletu, prípadne bioarcheológia. Ide vlastne o biológiu človeka, ktorá však potrebuje kontakty s príbuznými humanitnými odbormi.
Naša publikácia bola inšpirovaná vznikom novej antropologickej expozície v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Snažíme sa v nej prepojiť mozaiku alebo koláž rôznych pohľadov na náš vlastný živočíšny druh a aspoň nesmelo poodkryť niektoré vlastnosti a zaujímavosti, ktoré človeka charakterizujú. V celkovom kontexte sa zvlášť zameriavame na nám najbližšie vzácne antropologické nálezy z územia Slovenska.
Obsah
1. Kde sú naše korene?
2. Sme iní?
3. Čo môžeme vypátrať?
3.1. Kostrové nálezy ľudí
3.2. Mumifikované pozostatky ľudí
3.3. Identifikácia človeka (biologický profil)
3.3.1. Rozdiely medzi kostrami muža a ženy
3.3.2. Odhad veku dožitia
3.4. Zmeny na kostiach človeka
a zdravie minulých populácií (Čo prečítame z kostí?)
4. Človek, jeho najbližší príbuzní a predchodcovia
4.1. Hlavné vývojové zmeny Pierolapithecus –
Australopithecus (Vznik dvojnohej chôdze)
4.2. Hlavné vývojové zmeny Australopithecus –
Homo (Zdokonalenie ruky a rozvoj mozgu)
4.3. Hlavné vývojové zmeny línie Homo heidelbergensis –
Homo sapiens sapiens (Zväčšovanie lebky
a sociálno-kultúrne zmeny)
5. Naši nedávni predkovia – aj lovci mamutov
6. Človek a dedičnosť (DNA)
7. Kameň v rukách človeka
8. Praveké umenie
Antropologické oddelenie
Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum
Expozícia
Summary
Výber z literatúry
Autori fotografií, ilustrácií a kredity
Register
