Sarajevo

Více o knize

#války

S fotografiami Pavla Demeša.

Číst víc

Naše katalogové číslo

85503

Počet stran

264

Vazba

brožovaná vazba

Rozměr

140×210 mm

Hmotnost

418 g

ISBN

9788081013393

Rok vydání

2010

Jazyk

slovenština

Nakladatel

Kalligram

Kategorizace

• Knihy
• Mapy a cestování
• Cestopisy
• Cestopisy z Evropy

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,8 / 5

5 hodnocení

	4
	1
	0
	0
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

adriana

Neověřený nákup

12.1.2013

Názor čitateľa

Výborná knižka od skúseného človeka, ktorý sa na problematiku Bosny a Hercegoviny pozerá s nadhľadom a veľmi ľudsky pričom čerpá z dlhoročných vlastných skúseností. Odporúčam nielen tým, ktorých zaujíma problematika Balkánu. Myslím, že knižka je veľmi dobre čitateľná pre kohokoľvek. Číst víc

Artúr Soldán

Ověřený zákazník

14.2.2011

Vynikajúca kniha od odborníka na balkánsku problematiku

Prečítanú knihu hodnotím veľmi vysoko – pán Mojžita je skutočný znalec Balkánu a svoje postrehy a osobné skúsenosti vie veľmi dobre prerozprávať. Nedémonizuje Srbov, ako to robia mnohí západní autori, ale pozerá sa na celú problematiku veľmi ľudských a chápavým pohľadom človeka, ktorý je priamo v centre diania v dnešnej Bosne a Hercegovine. (teraz ako veľvyslanec Slovenska v Sarajeve, v rokoch 1995-2001 ako veľvyslanec Slovenska v Srbsku)

Veľmi ma zaujala autorova poznámka na str. 79 o tom, že bývalá hovorkyňa ICTY Florence Hartmannová vo svojich pamätiach (anglicky: Peace and Punishment: The Secret Wars of Politics and International Justice) tvrdila že USA tajne rokovali s Karadžičom pred podpisom Daytonu. Tiež názor Harmannovej, že vzťahy Západu s obvinenými boli podozrivé stojí za hlbšiu úvahu - má o tom dôkazy? Ak áno potom ich treba zverejniť aby uzreli svetlo sveta, pretože si to zaslúžia najmä občania Bosny a Hercegoviny. Publikáciu od Harmannovej som nečítal pokúsim sa ju zabezpečiť v angličtine a urobiť si k nej vlastný názor, ale je to veľmi interesantné, že každý kto skončil prácu pre ICTY mal chuť vyliať si srdce a požalovať čo všetko tento medzinárodný trestný tribunál robil zle, nesprávne a čo zatajoval - viď napr. Carla del Ponteová, natíska sa tu otázka o oprávnenosti konania tohto tribunálu, ako píše Mojžita, že zoznamy podozrivých netvoril súd ale.... úplne niekto iný.

Interesantne je tiež spracovaná stať venovaná Raifovi Dizdarevičovi, ktorého spomienky Od smrti Tita do smrti Jugoslávie som čítal v českom preklade najmä ma zaujala úvaha na str. 163, a to, že Srbsko malo v SFRJ nerovnoprávne postavenie vďaka veľmi širokej autonómii Vojvodiny a Kosova, a tým bolo oslabené, čo si želali vraj predstavitelia ostatných republík. Áno bolo to tak rozsiahlu autonómiu týmto dvom oblastiam zaviedla ústava z roku 1974, kde im dala de facto právomoci ako republikám a možno to bolo aj "trestom" pre Srbov, resp. si to zrejme želal aj Tito, a ústavou z roku 1974 oslabil postavenie Srbska v SFRJ.

Kto sa zaujíma o históriu a súčasnosť Balkánu nesmie mu táto publikácia v knižnici chýbať. Číst víc

---