Více o knize

7 príbehov, 54 železničných staníc, 151 veľkoformátových farebných fotografií. Fotograf Peter Korček zachytáva vo svojej najnovšej knihe pestrý, no miznúci svet starých železničných staníc na Slovensku.

Architektonicky unikátne stavby zdobené monumentálnym umením sa strácajú pod náporom vizuálneho smogu, lacných rekonštrukcií a rozrastajúcich sa rodín izbových rastlín. Tak, ako aj stanice, ktoré často bývajú akousi kolážou protikladov, tak vás sedem rôznych autoriek a autorov, každý svojim štýlom, prevedie od západu na východ našou krajinou. Do rozheganých
vagónov si k vám so svojimi príbehmi na moment prisadnú Tamara Šimončíková Heribanová, Andrej Dorsian Kiszling, Katarína Barošová, Marek Adamov, Tomáš Vizingr, Agda Bavi Pain a Michal Hvorecký.

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

3,0 / 5

	0
	0
	2
	0
	0

Čtenářské recenze

Pekná kniha, ale niečo mi chýbalo..

Na STANICE som sa strašne tešila.
Bola to jedna z mála kníh, ktorej zrod som rada podporila a hneď, ako to bolo možné utekala do Adamovho priestoru pod stanicou. Potešilo ma, že za vydaním Staníc stojí malé artové vydavateľstvo, pod ktorým vyšla aj „Klub rozkoše“ kniha vypredaná rýchlosťou blesku, ale ku ktorej sa paradoxne nikto nevyjadroval. :D
Rada pripomeniem, že zakaždým rozvíri zaujímavé, súkromné aj verejné, debaty. :D
(čitateľský klub Martinus možno pamätá)

Vlaky mám veľmi rada, ale vzhľadom na to, že sa môj život sústredí v hl. meste a priateľ už dávno vymenil vlak za auto, chodím nimi tak zriedka, že sa mi občas podarí zle nastúpiť. Tak sa raz stalo, že namiesto do Prahy som dorazila do Nových Zámkov. :D :D :D
Po tejto skúsenosti som permanentne v strese. :D A skúste mi niekto zase povedať, že vlaky ohlasujú.. hej hej, lenže ja tej staničnej hatlanine nerozumiem a nie, nemal vpredu napísané kam ide. FAKT! :D Našťastie som nebola jediná, kto nenašiel sprievodcu, viete ako, na hlavnej v BA - nicota je len v Nekonečnom príbehu! :P
A tak sme do toho nesprávneho vlaku naskočili viacerí (aspoň, že tak - ubralo to na mojej hanbe). :D
Vďaka tomu som ale objavila jednu prekrásnu presklenú budovu, s točitým schodiskom a osvetlením, ktoré vzhľadom a materiálom pripomína milovaný, už neexistujúci Istropolis - stanicu Nové Zámky.

Keďže kvôli staniciam nebudem cestovať hore dole, aj keď poniektoré si to zaslúžia (všímajte Leopoldov matičko svätááá alebo už spomínané NZ). Navždy budem máť slabosť pre staré, ošarpané a o všetko, čo spadá pod urbex a architektúru ako takú.
Od vyše 1kg váhy som neočakávala Picassové farby ani vyleštené obkladačky, či vysmiatych cestujúcich, ale pohľad na niektoré fotografie ma totálne umlčal. Pripomínajú, ako sa rozkradli peniaze, aký bol režim v 80-tých rokoch, aké rabovanie v 90-tkách a aké „salámpárky“ po r. 2000.

Predpokladám, že každá stanica bola krásna alebo spĺňala účel bez vyvolávajúceho znechutenia. Slúžila cestujúcim, ktorí nemali potrebu devastovať, zavlažovať močom, zneužívať ako hostel, či výklenok na pichanie heráku alebo ako priestor na žobranie, obťažovanie a krádeže. Rokmi vidno, ako sa podpísal čas a vyzúrila vandalská ruka. Za tie špatné trápne tega by som vám rad radom sekala ruky vy idioti! Ako za čias Robina Hooda (myslím toho s Kevinom Costnerom). :D

Prišla aj chvíľa zamyslenia, že by predsa len nebolo zlé pocestovať si na niektorú stanicu, ktorá svojimi maľbami pripomína galériu. Prišlo aj fňukanie, keď som sa samej seba pýtala: „Prečo nemôže byť taká pekná aj hlavná železnica BA?“, ale už sa prerába, tak hádam čoskoro..

Niektoré stanice vyzerajú ako nemocnice po bombardovaní. Je mi z toho smutno, ale verím v lepšie zajtrajšky a snáď sa toho dožijem skôr, ako na dôchodku. :D
Aj keď nás čaká 151 vizuálnych zážitkov, ktoré vyhecujú k hádaniu, aj bádaniu, som z knihy trochu sklamaná. Myslela som, že sa aspoň v skratke dočítam kto postavil, kto navrhol, kto prerobil/zrekonštruoval, aj keď otrasne.. atď. Opäť mi neostáva nič iné, ako googliť a k poviedkam, ktoré sú ladené témou železníc sa už zrejme nevrátim. Jedna jediná ma však zasiahla aj ja som ako 14-ročná poznala punkáča Jaštera, ktorý mal psa. To ešte existoval na petržalskej strane Propeler a jeho čaro priestoru, kde vznikli tie najkrajšie kamarátstva, šťavnaté zážitky a situácie za zvuku slobodnej hudby.
Nad hl. BA stanicou bola krčma U Matúša, kam sa presúvalo z nábrežia Dunaja k tratiam vlakov, cez ktoré potúžení punkáči lietali ako šarkany. :D

Autora touto cestou srdečne pozdravujem a ak vie, čo sa stalo s Jašterom a či ešte žije, daj mi vedieť, kamarát.. :)
Jop a.. krásny predslov, Adam!

919 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Stanice

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Recenze, kritiky

Stanice

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Recenze, kritiky

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu