Více o knize

#slovenská poezie #básnická sbírka #básně

V poradí ôsma knižka básní viacrozmerného a viacžánrového autora. Monotematická skladba reflexívno-lyrických textov. Ústredným motívom autorskej výpovede je samota človeka uprostred ľudskej spoločnosti, vygenerovaná nedávnymi pandemickými situáciami a súvisiacimi udalosťami. Autor sa prihovára fiktívnej lyrickej hrdinke – Barbare, ktorá je inšpirovaná legendárnou Barbarou z azda svetoznámej básne Jacquesa Préverta.
Vo voľnom verši skladby zaznievajú prévertovské tóny romancí a valéryovské alúzie „čistého“ verša. Autor rozohráva hru symbolov, svetiel i prítmia, spevov i mlčania, nehybnosti i tanca.

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

5,0 / 5

	1
	0
	0
	0
	0

Čtenářské recenze

Tam, kde sa smútok mení na krásu

Petra Mišáka poznáme ako básnika, ktorý excelentne ovláda formu, precízne
narába s myšlienkou a obrazom, núti čitateľa premýšľať, no zároveň ho prekvapuje
svojou nevšednou poetikou.
Ako majstra viazaného verša sme ho mohli spoznať napríklad v jeho knižke Necelé
sonety o láske, ktorá je napísaná formou sonetového venca. Okrem poézie píše aj
prózu pre dospelých a je aj autorom povestí pre deti a mládež. Za svoju literárnu
tvorbu získal viacero ocenení, z ktorých najnovšie je Prémia v rámci Ceny LF v
kategórii poézia za rok 2023 za dielo Barbara.
Postava ženy Barbary, je odkazom na rovnomennú báseň Jacquesa Préverta, v
ktorej básnik vykresľuje obraz mladej ženy v ešte vojnovou apokalypsou
nenarušenom Breste. Idylický obraz Barbary na ulici ostal v jeho pamäti a v
ďalších veršoch v ostrom kontraste s ním opisuje katastrofu mesta. Pálčivá otázka:
Čo sa stalo s Barbarou? ostáva bez odpovede.
Mišákova Barbara je osamelá bytosť na pustom ostrove. Prečo je tam a ako sa tam
dostala?
Spočiatku očakávame Prévertovu Barbaru ženu, ktorá nejakým zázrakom prežila
bombardovanie, čo zrovnalo so zemou jej mesto. Čelí zničenej, vyprahnutej a
vyprázdnenej krajine, pokúša sa žiť sama medzi troskami a pokúša sa hľadať vodu
tam, kde nie je.
Ďalšie verše nás však nútia klásť si otázky. Kto je tá žena, ktorá vyhadzuje von
oknom svoj najlepší riad? Odkiaľ sa odrazu vzali na pustom ostrove ľudia?
Bezzubí a hluchí... Barbara chce, túži ponúknuť im chlieb. Je to obraz o
nevydarenej komunikácii, Barbarin riad sa rozbíja, je to to najkrajšie, čo mala.
Črepy symbolizujú nepochopenie, odmietanie, Barbara ostáva izolovaná.
Rozbitý riad môže pripomínať narušené, rozbité a nefungujúce medziľudské
vzťahy, ktoré zničila samota a izolácia najmä tá duševná. Nevdojak si
spomenieme na obdobie nútenej izolácie počas pandémie koronavírusu. A verše o
kúsok ďalej nám pritakajú: „A tvár má žena / ukrytú / pod maskou / pod make-
upom / pod rúškom / Pod rúškom noci / ktorá / je už vlastne / tiež tu“.
Alebo inde: „...takú farbu mávali / rána / keď sa ešte / na ceste / vídali ľudia / a
menili si medzi sebou / úsmevy / pohľady / slová“.
Báseň Barbarin spev akoby nás opäť vracala k téme vojny a pripomínala vojnami
zmarené mnohé životy, no je to najmä obraz trpkej samoty. Téma samoty sa vinie
celou zbierkou. Z mnohých jej veršov zaznieva túžba po komunikácii, po ľudskej
blízkosti, po dotyku: „Len sa vlní / Vlnami hľadá / moje vlny / a brušká mojich
prstov ...“
Inde básnik priamo poukazuje na to, ako zhubne samota pôsobí na dušu človeka:
„... akoby hovorila / spievala / i tancovala / keby jej duša / spolu s mojou /
nepadala / nepadala“.
Na viacerých miestach sa v básňach objavuje modrá farba modré je nebo, more,
Barbarine oči i šaty, modré sú mŕtve ryby... Prirodzene modrý je aj ostrov, keď nás
od neho delí väčšia vzdialenosť. Modrá farba je farbou pokoja, dôvery, no
symbolizuje aj chlad a odcudzenie. Modrá je farba samoty, smútku, ba až depresie.
Napriek všetkému v závere zbierky svitne nádej, že z pustého ostrova samoty
existuje cesta von. Nie je však jednoduchá: „Myslím že z ostrova / predsa vedie
cesta / pospiatky ukladajúc / päty do stupají / popamäti / vážiac dlaňou / rovný
smer...“
Zbierka Barbara je cyklus podmanivých, nádherne vykreslených obrazov ťažkej a
ničivej samoty, kde sa básnik nemá komu prihovoriť. Je tu len jedna žena, ktorá
mu vchádza do snov a vzápätí z nich uniká. Obrazy sú silné, pútavé a dynamické,
raz vidíme Barbaru tancovať, počujeme jej spev, potom sa kúpe v neexistujúcej
vode. Inokedy sa nám stráca v hmle, aká na ostrovoch často býva. Alebo je hmla v
našej (básnikovej) pamäti, z ktorej sa spomienky vynárajú len sčasti a preto nie sú
jednoznačné? A či nám básnik svoje myšlienky a pocity zahmlieva zámerne?
Napriek tomu, že sme spolu s ním na jeho (Barbarinom?) pustom ostrove samoty,
ten pomyselný ostrov žije, obrazy sa menia a víria v neustálom pohybe a v každej
chvíli v nich môžeme nájsť niečo nové a iné.
Tieto obrazy vhodne dopĺňa a podčiarkuje aj grafická úprava knihy s ilustráciami
Jaroslava Uhela.
Ako sa teda Barbara dostala na básnikov jediný vlastný ostrov ostrov samoty?
Dotancovala naň z jeho mysle („Barbara míňa / všetok pohyb / na tanec / Barbara
mení / na tanec / každý krok...“), aby mu na ňom robila skvostnú spoločnosť.
Rada by aj nás zaviedla do jeho čarovného sveta, kde sa aj smútok mení na krásu.
Dovoľme jej to.

188 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Barbara

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Barbara

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu