Táto monografická štúdia je ojedinelá v slovenskej jazykovede. Autor v nej predkladá originálnu koncepciu zložených jazykových útvarov: chápe ich ako prejav uplatňovania princípu zloženosti (analytizmu) v stavbe jazykových jednotiek, pričom tento princíp podľa autora jestvuje a funguje ako rovnocenný s princípom jednoduchosti (syntetizmu) v stavbe jazykových jednotiek. Zložené útvary si autor všíma na celej ploche diferencovanej jazykovej stavby: od zložených foném cez zložené morfémy, zložené slová a pomenovania, zložené výrazy, zložené útvary a po zložené syntaktické útvary. Je to svojou témou, koncepciou, spracovaním aj spôsobom podania originálne vedecké dielo, určené nielen jazykovedcom, učiteľom a študentom slovenského jazyka, ale aj všetkým čitateľom, ktorí sa vážne zaujímajú o svoj materinský jazyk.