Slovensko od roku 1928 tvorilo administratívnu jednotku - Slovenskú krajinu - v rámci centralizovane spravovanej Československej republiky. To bol jediný hmatateľnejší výsledok úsilia o vyjadrenie jeho osobitosti v predchádzajúcom období. Zaznamenalo veľký pokrok najmä v oblasti vzdelávania, kultúry a osvety. Na druhej strane si do tridsiatych rokov prinášalo veľké sociálne a ekonomické problémy, ktoré ešte prehĺbila celosvetová hospodárska kríza. Státisíce ľudí sa ocitli bez zamestnania, hrozba exekúcie visela nad nejednou chalupou a pre mnohých zostalo iba jedno riešenie: vysťahovanie z krajiny.
Slováci vo víre tridsiatych rokov
Ľudáci zneuctili Pribinove oslavy v Nitre
Dve menšie skupiny ľudákov, ktoré sa dostali proti do sprievodu krojovaných spolkov, zostali odrazu stáť pred hlavnou tribúnou a nechceli ísť ďalej na miesta, ktoré im boli určené, ako ostatné oddiele. Vtedy už bolo jasné, že ľudáci chystajú nejakú demonštráciu a vtedy ešte bolo možno ju znemožniť alebo obmedziť, keby boli poriadatelia dali pokyn Sedliackej jazde a orlom, aby zaujali miesta pred tribúnou. To sa však nestalo a toto miesto zostalo ako rezervované pre ďalšie rady ľudákov, ktorí sa tam zastavili a rovnako nechceli ísť ďalej.
Poriadatelia začali pred očami hostí s nimi vyjednávať, priviedli posl.[anca] dr. Labaja, aby svojich straníkov primäl k poslušnosti, ale bezvýsledne. Ľudáci začali volať, že chcú počuť Hlinku - zahájeniu manifestačného zhromaždenia ešte sa neprikročilo - a začali spievať „Príde Hlinka". Volanie po Hlinkovom prejave bolo vopred dobre pripravené a trvalo asi pol hodiny. O 11.25 hod. objavil sa Hlinka na pleciach študentov a s ním súčasne Rázus, ktorého tiež niesli.
Keď prišiel Hlinka k hlavnej tribúne, pozvali ho ministri, aby na ňu vystúpil. Hlinka to urobil a keď sa utíšil hluk, ujal sa slova. Hovoril obvyklým spôsobom, ako na každom ľudáckom tábore ľudu, opakoval slová, ktoré možno od neho stále počuť, teatrálne uisťoval národ, že mu zostane verný, a pýtal sa, či bude národ bojovať za vieru, svoje práva, autonómiu atď. Za všeobecného hluku čítal potom Hlinka „nitriansku deklaráciu", ktorá obsahuje známe ľudácke požiadavky.
Ako pripravená bola táto demonštrácia a najlepším dôkazom, že nebola spontánnym prejavom slovenského ľudu, je okolnosť, že záujem o Hlinkovú reč bol veľmi malý, že obecenstvo sa začalo rozchádzať, akonáhle začal Hlinka čítať svoju deklaráciu.
(Slovenský deník, 15. augusta 1933)
Následky neslýchaných mrazov
Železničná premávka viazne všade - Mrazové poruchy v telefonickom spojení -Dunaj na Balkáne pod metrovým ľadom - pre zimu školy zavierajú Č. [eské] Budejovice dosiahly rekord v zime -41 stupňov Celsia v ČSR. Bratislava, 12. februára
Hoci dnes ráno na západnom Slovensku začal padať sneh, neoteplilo sa ani trošku. Mrazy v predošlej svojej sile zúria ďalej a predbežne niet výhľadu, že by sa ukončili.
Polárna zima, akej tu nebolo od nepamäti sveta, zima, ktorá v otvorených miestach dosahuje až - 30 stupňov Celsia, ťažko dolieha na ľudí, zverinu a vtáctvo ani nespomínajúc.
Rúry vodovodov zamŕzajú a praskajú, ľudia chorejú na chrípku a štátnu nemocnicu - ako sa dozvedáme - hromadne vyhľadávajú takí, ktorým na ulici odmrzli uši alebo ruky.
O mladej slovenskej inteligencii
Z úst zodpovedných, vynikajúcich slovenských ľudí ... temer denne počuť bolestné, pesimistické slová, náhle sa obráti reč na mladú inteligenciu slovenskú, v prvom rade na terajšiu vysokoškolskú mládež. Podľa ich slov až na malé výnimky: letargia, trpná neúčasť k veciam národným, hmotárstvo, ktoré láme charaktery a celý rad iných nectností charakterizuje väčšiu časť našej mladej inteligencie.
Prvý bratislavský mrakodrap dohotovený
Stavba Manderlovej vysokostavby.
V srdci Bratislavy, tam, kde každý sa každodenne stretáva, kde je každodenne najrušnejšie, dohotovená bola grandiózna budova amerických rozmerov, prvý bratislavský mrakodrap. Už z diaľky niekoľkých kilometrov je vidieť na vrchole budovy obrovské písmená, hlásajúce, že táto budova je výsledkom prace firmy Manderla, konanej cez viac desaťročí. Impozantnú budovu s určitým obdivom pozoruje divák a tento obdiv skrýva v sebe i ono uznanie odbornej práce, ktorú vykonali pri stavbe mrakodrapu bratislavskí podnikatelia a remeselníci. Tejto práce i nám treba si všimnúť, lebo tak cítime, že vybudovanie Manderlovej budovy je najkrajším a najimpozantnejším dokumentom výkonných schopností tunajšieho priemyslu stavebného a jeho príbuzných odvetví.
