Postsedliaci

Přečtená

Stav slovenskej spoločnosti dnes nie je práve lichotivý. Okrem hlbokej polarizácie si so sebou nesieme aj bremeno minulosti, s ktorým sme sa dodnes úplne nevyrovnali. Otázky národnostných a etnických menšín stále vyvolávajú silné emócie. Do tohto napätého spoločenského kontextu vstupuje Juraj Buzalka s knihou Postsedliaci, v ktorej ponúka odpovede podložené historickými súvislosťami a názormi významných osobností verejného života.
Vedeli ste, že okrem náboženstva formoval naše dejiny aj alkohol? Národnú hrdosť by sme nemali prežívať len pri pálení vatier raz do roka, ale aj každodenným zápasom s narastajúcim fašizmom. V knihe nájdete aj podnetné úvahy o utečeneckej kríze nie len tej, ktorú sme už zažili, ale aj tej, ktorá nás pravdepodobne ešte len čaká. Postsedliacke Slovensko, s hlboko zakorenenou agrárnou a rurálnou štruktúrou, sa musí postaviť čelom k pálčivým otázkam dneška, ak sa chce raz oslobodiť od ťarchy minulosti a vykročiť k prosperujúcej budúcnosti.
Buzalkova kniha je rozdelená na dve časti esejistickú a publicistickú. Musím priznať, že prvá časť sa mi ťažšie čítala, nakoľko vety obsahovali mnoho odborných antropologických výrazov, pričom by som uvítala text v populárnejšom jazyku. Napriek tomu mi titul ponúkol dôležité pohľady na aspekty našej histórie, ktoré som doteraz nepoznala a sú kľúčové pre pochopenie našej súčasnosti. Kiežby sa tento titul dostal k širšiemu publiku, aspoň by sme získali šancu na kvalitnú sebareflexiu.

Škoda. Autor dokázal knihu rozumne spropagovať v rôznych médiách a vzbudiť tak záujem o super tému. Výsledkom je však akýsi egotrip autora, ktorý sa opája zbytočne zložitými konštrukciami viet a myšlienok, v ktorých som sa od začiatku do konca strácala. Je to sarkastická kritika všetkých a všetkého, bez jasného postoja a hlbšieho náhľadu. Súbor nesúrodých informácií ešte nie je múdrosťou hodnou zdieľania.