Kým pohľad na hudobné dielo z pozície hudobnej vedy je značne heterogénny, doterajšie právne definície pojmu hudobné dielo sú si veľmi podobné, obsahovo sú však neuspokojivé. Výsledkom komparácie je definícia, ktorá rovnako reflektuje heterogénnosť súčasnej hudobnej tvorby, ako aj pragmatickú potrebu právnej vedy definovať predmet právnej normy čo najvšeobecnejšie – čiže tak, aby bola schopnosť absorbovať čo najväčší počet javov, ktoré by zákonodarca chcel pod normu subsumovať a na druhej strane eliminovať tie javy, na ktoré sa norma nemá vzťahovať. Dielo je individualizovaná štruktúra, ktorá je produktom hudobného myslenia a je vyjadrené prostredníctvom auditívnych alebo vizuálnych informácií (väčšinou oboch). I keď je hudba štruktúrou, ktorá primárne vyjadruje vzťahy medzi hudobnými zvukmi, nemusí mať táto informácia nevyhnutne zvukovú podobu. Hudba nie je len štruktúrou, ale je zároveň aj informáciou, ďalej je entitou abstraktno matematickou, keďže vzťahy medzi tónmi možno transformovať na vzťahy medzi číslami, ďalej môže ísť o informáciu grafickú, ktorá v niektorých prípadoch moderných partitúr má až charakter výtvarného diela a v neposlednom rade je ako súbor znakov nepochybne vždy aj semiotickou kategóriou.
