Citová výchova

Francouzský spisovatel - realista, zakladatel moderního evropského románu a mistr dokonalého stylu - každou větu donekonečna předělával a brousil - šlo mu o to, aby umění nesloužilo ničemu jinému, jen kráse. Gustave Flaubert se narodil 12. prosince 1821 ve městě Rouen. Byl synem lékaře. Rodina bydlela v nemocničním bytě a tak Gustave vyrůstal v prostředí plném lidského utrpení. Je pravděpodobné, že to později ovlivnilo jeho tvorbu. Otec z něj chtěl mít právníka, pro nemoc (trpěl epilepsií) však školu opustil, odešel žít do rodičovské usedlosti v Croisset. V době, kdy se umělecký život koncentroval v Paříži, Flaubert své romány psal v samotě u řeky Seiny. S přáteli - umělci však udržoval kontakty ve formě korespondence. Ve Flaubertové pozůstalosti se zachovaly mnohé pozoruhodné listy, psal si například s George Sandovou, svou láskou Luise Coletovou a s tehdy mladým nadějným autorem Maupassantem (do jisté míry ho učil spisovatelskému řemeslu). Flaubertovy romány vzbudily velkou pozornost čtenářů (některé pobouřily) zejména tím, že byly jiné - modernější, blíže skutečnému životu než například Balzacovy, jehož postavy byly stylizované. Flaubert přenášel život i v jeho surové - negativní podobě přímo do příběhu. Tím vnesl do evropského románu novou linii, stal se moderním romanopiscem. Právě jeho dílem, kdesi mezi Paní Bovaryovou a Citovou výchovou, se láme vývin evropského románu. Od něho se odvinuly další pokusy moderního románu směrem "k obyčejnosti". Autoři tzv. nového románu v 50. - 60. letech 20. století se také odvolávají na Flauberta jako na svého učitele, jako na prvního, který začal románový pohyb tímto směrem. Kromě cest do Itálie, Tunisu a na Blízký východ žil Flaubert jen svou prací. Psal velmi pomalu a důkladně pracoval s každým slovem v textu. Nikdy se neoženil. Zemřel 8. května 1880 v Croisset.

Vydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou. Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov. Pre nás je dôležitá každá kniha nielen pred, ale aj po vydaní, keď si vyžaduje ďalšiu osobitú starostlivosť, aby ju ocenil čo najširší okruh čitateľov.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

V septembri oslávi vydavateľstvo Tatran 70 rokov od svojho vzniku. Za ten čas prešlo rôznymi právnymi formami, ktoré kopírovali historické udalosti nášho národa. Menilo sa aj zloženie vydávaných titulov, každá doba si žiadala niečo iné. Čo sa však za celé desaťročia nezmenilo, sú obľúbené beletristické edície, do ktorých zaraďujeme tie najzaujímavejšie tituly, ako edícia bestsellerov LUK, Svetová tvorba a Slovenská tvorba.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Každý titul starostlivo vyberáme so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta. Okrem toho je pre nás veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia. Pri spracovaní všetkých publikácií dbáme však na kvalitnú textovú úpravu a technické spracovanie knižky, aby kniha bola umeleckým artefaktom a spĺňala kritérium nášho hesla – knihy pre hodnotnejší život.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?

Vždy na tú poslednú vydanú! Pretože to je chvíľa, kedy žijeme konkrétny príbeh tej -ktorej knihy, až kým ju nenahradí nová. Ak by sme vyzdvihli jednu knihu, bolo by to nefér voči ostatným. Dokonca náš vkus vo vydavateľstve sa natoľko líši, že vyberáme len tie knihy, na ktorých sa spoločne zhodneme. Ak by kritériom úspechu bola predajnosť, tak jednoznačným šampiónom je Chatrč od W. P. Younga. Veľmi si však vážime knihy z edície Svetová tvorba a autorov ako Toni Morrisonová, Julian Barnes, Woody Allen, ktorí obohatia čitateľa nielen myšlienkovo, ale sú aj prekladateľským prínosom.