Rekviem pre fúkaciu harmoniku

Odovzdávam posolstvo mne vštepené mojimi rodičmi svojim deťom, vnukovi a vám prostredníctvom riadkov tejto zbierky.
Život beriem taký, aký je... nevybral som si ho, ale musím ho žiť“.
Skomercionalizovaná doba, nevraživosť medzi ľuďmi, uponáhľanosť, egoizmus, dennodenné klamstvá, ktoré sa stávajú samozrejmou pravdou v ďalší deň... a tak ďalej... Ďakujem však Bohu za to, že mám právo s tým nesúhlasiť.
„Kabát smútku je v záložni a dáždnik žiaľu s ním“... spieva Janko Lehotský...