Zatratení

Přečtená

Toto bude veľmi rozporuplná kniha. Jedni ju zavrhnú skôr, ako ju chytia do rúk, iní sa k nej budú neraz vracať. V úvode je napísané, že toto nebude pekné čítanie. Plne sa s tým stotožňujem. Kniha je o desiatich ľuďoch, ktorí skončili na doživotí za svoje činy. Niektorí z nich majú ešte nádej, že ich niekedy pustia po uplynutí 25 rokov, iní ju už nadobro stratili a musia sa zmieriť s tým, že bez pút opustia brány väznice už iba posledný deň svojho života. Je to kniha rozhovorov s odsúdenými o ich živote pred ich zatknutím a o ich živote z poza mreží.

Kniha bude rozporuplná nielen preto, že rozdelí ľudí na 2 tábory. Jedni budú toho názoru, že takéto beštie si nezaslúžia, aby sa o nich niekto čo i len zaujímal, nieto napísal knihu. Druhých zasa bude zaujímať pohľad na to všetko zo strany odsúdených. Ďalší dôvod, prečo bude kniha rozporuplná, pochopia iba tí, čo sa ju rozhodnú prečítať. Tým sa vynoria otázky, ako napríklad:
Prečo osemnásobný vrah, Ondrej Rigo, môže požiadať o prepustenie?
A prečo napríklad Jozef Koky nie, hoci nikoho nezabil?

Nechcem sa nikoho zastávať ani nikoho odsudzovať. Fakt je ten, že každý je strojcom svojho šťastia a ani jeden z nich sa za mrežami neocitol bezdôvodne. Otázne je už len to, či je ich trest adekvátny. To už je ale otázka na našu justíciu, ktorá je otázkou často sama.
Jednoznačne ide o jednu z najemotívnejších kníh, akú som kedy držal v ruke a za najsilnejší príbeh z celej knihy jednoznačne označujem príbeh Ľubora Masára, ktorý zrejme zámerne, autor umiestnil na samí koniec. Prečo, to už neprezradím. ;)