Najvýstižnejšie k prípadu

O TITULE
V tom domě paní domácí si nikdo ničeho nevšiml. Příběh Zimákové byl pohnán do těch nejabsurdnějších konců, přitom stačilo málo a mohla mít život jednodušší a šťastnější, ostatně krom nějakých výčitek. To, že někdo změní výpověď, je jako "houska na krámě", ale to, že někdo bude odsouzen k nepodmíněnému trestu pro křivou výpověď ve prospěch obžalovaných, nepamatuji, že by se stalo, a to jsem v této branži 50 let. Ten moment mě vedl k tomu, že na celé té věci není něco v pořádku. Nerozumím, proč se to opět odsoudilo. Starší generace před rokem 1990 je determminována tím, že každý na někoho něco ví. Soudci uplatňují právo s větším či menším přesvědčením, že konají spravedlnost. Právo je instrument k tomu, aby se spravedlnost konala, ale je to také instrument k tomu ji nekonat. Dodnes nikoho nenapadlo výkon spravedlnosti svěřit například počítačům. Všechny justice světa jsou přetížené agendou. Ten lidský prvek, který je nejslabší, ta pravděpodobnost omylu, ta pravděpodobnost zášti a nepřátelství a dalších subjektivních faktoorů, o tom všichni víme. To se odehrává ve všech jednacích síních světa. Když dám například případ Cervanová do proočítače, ten se ztrhá z toho, co všechno tam nehraje. Voda nehraje, vzduch nehraje, data nehrají, nic nehraje. Chronologie je nesmyslná." JUDr. Otakar Motejl

V jednom upratanom kanickom dokumente, ktorý je zverejnený v knihe, pálkovci uviedli, že pôvodne "v prubehu šetrení uvedeného prípadu se jméno MUDr. Zimákové jako účastnice diskotéky, konané dne 9. 7. 1976 nikde nevyskytlo,". Zároveň, pálkovci v inom upratanom kanickom dokumente (ktorý je tiež v tej knihe) napísali, že ani prítomnosť Beďača, Beňovej, Tokára, Čermana, Andrášika a Francúzok na diskotéke dňa 9. 7. 1976, nebola v prvotnom operatívnom šetrení zistená. Pálkovci veľmi dobre vedeli, že menované osoby v skutočnosti neboli prítomné na kritickej diskotéke, a to bol pravý dôvod prečo v prvotnom šetrení nebola zistiná ich prítomnosť. Keby tam kritického večera naozbaj boli, určite by ich niekto z 200 skutočných účastníkov diskotéky spomenul vo svojej výpovedi, ale to sa nestalo.

Táto kniha podľa môjho názoru predstavuje to najlepšie, čo bolo knižne vydané v súvislosti s kauzou Cervanová, a preto je vrelo odporúčam. Jednotlivé témy sú tu spracované tak zrozumiteľne a precízne, ako v žiadnej inej knihe, ktorá sa venovala tomuto prípadu. V tejto publikácii sa ide do hĺbky, k podstate problému, a zároveň, čo je tiež veľmi dôležité, sú tu jednotlivé poznatky spájané do súvislostí. Mnohé články a knihy, ktoré boli napísané na túto tému trpeli o. i. tým, že sa v nich veci (neraz zámerne) vytrhávali z kontextu, v dôsledku čoho nadobudli iný význam, než aký v skutočnosti mali. Pre čitateľa, ktorý si chce na danú kauzu vytvoriť vlastný názor je zásadné, že v rámci tém, ktorým sa kniha venuje, sa vychádza z relevantných, verejne dostupných zdrojov, alebo z dôležitých archívnych dokumentov, z ktorých mnohé sú dostupné len v rámci textov v tejto knihe. Tiež oceňujem, že argumentácia autorov (na rozdiel od argumentácie iných autorov, ktorí sa vo svojich knihách venovali tomuto prípadu) je tu vecná a racionálna a nesnaží sa zavádzať čitateľa všelijakými logickými klamami. Ako čitateľku ma zaujalo aj množstvo dôležitých archívnych dokumentov, ktoré nie sú nikde inde zverejnené.

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Konečne

Konečne kniha o prípade, ktorá má hlavu a pätu. Konečne fakty namiesto táranín.
Archívne dôkazy, namiesto výmyslov. Niektoré, ešte nepublikované časti ma príjemne prekvapili.

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
NIEKOĽKO ZAUJÍMAVOSTÍ UVEDENÝCH V TEJTO KNIHE

Na s. 487 knihy je v rámci článku, kde sa autor M. Fűzy venuje Hassanovi Husseinovi Awnimu, uvedený úradný záznam z roku 1976, z kanického archívu (ktorý je zverejnený len v rámci knihy), v ktorom sa píše, že svedok „Hussin Asan Auni uvádza, že podľa foto-alba pod č. 45 sa jedná o Jána Hrmu, že tento rozprával so zavraždenou Cervanovou. Taktiež pod čis. 35 je fotografia J. Hrmu i na tejto tohto tak isto označil. Ďalej pod č. 47 je fotografia P. Komoru, k tejto sa vyjadril, že tento sa najviacej podobá na muža, ktorý sedel na radiátore v spoločenskej miestnosti v Mlynskej doline, kde sa konala diskotéka.“.

Pod tým k tomu autor v článku uvádza: „Tu je dôležité upozorniť na to, že Awni odrazu označil Hrmu za muža, ktorý sa rozprával so zavraždenou Cervanovou, čo je významný obrat oproti jeho dovtedajším výpovediam, kde vôbec nepovedal, že by niektorý z troch uvedených mužov komunikoval s dievčinou, ktorá tiež mala odchádzať z internátu, pričom tam súčasne o dievčine nehovoril ako o Cervanovej.
Awni pri tejto výpovedi tiež ukázal na fotografiu P. Komoru (ktorý bol podozrivý a ktorý sa skutočne na diskotéke kritického večera bavil s Cervanovou) tvrdiac, že tento sa najviac podobal na muža, ktorý bol v Unic klube, hoci Awni tam nebol – videli sme, že v jednej zo svojich prvých výpovedí jasne povedal, že v Unic klube nebol. Vyšetrovateľom to neprekážalo.“.
Awniho prvé výpovede, ktoré sa na šli v archíve sa nachádzajú na s. 481-483 knihy.

Videli sme, že vo vyššie zmienenom úradnom zázname Awni uviedol, že muž na fotografii (J. Hrmo) sa rozprával so zavraždenou Cervanovou. Porovnajme to s tým, čo uvádza Peter Tóth v knihe Kauza Cervanová I. (ktorú napísal so sudcom Klimentom), kde sa na s. 64 vyjadruje k výpovediam Awniho takto: „Svedectvo Hassana Husseina Awniho bolo oveľa vágnejšie. Nikdy totiž nepovedal, že videl Jána Hrma v spoločnosti Ľudmily Cervanovej. Tvrdil iba, že ho v kritický večer videl pred internátom Ľudovíta Štúra, a opísal epizódu o kočke - kurve, za ktorou mal na základe výzvy svojho spoločníka ísť.“.

Na s. 490 knihy Rukojemníci sa nachádza úryvok z výsluchu J. Hrmu z 21. 12. 1976 z kanického archívu, v ktorom Hrmo hovorí: „Možno, že som sa na Cervanovú pýtal, avšak som ju považoval za vysokú blondínu s červenými lícami, ktorá bývala v hlavnom vchode - bloku na 11. poschodí. Inak je možné, že som sa na ňu pýtal. Inak doteraz neviem, kto to Cervanová je a ako vlastne vyzerala.“. Autor k tomu dodáva: „vyšetrovatelia na to nijako nezareagovali.“. Z uvedeného je teda zrejmé, že vyšetrovatelia vedeli, že Hrmo nemal na mysli poškodenú Ľ. Cervanovú.
Preto je pre porovnanie zaujímavé uviesť, že P. Tóth vo svojej knihe KC I., kde sa venoval aj výsluchom Hrmu, na s. 54 v súvislosti so správami väzenskej agentúry nasadenej na Hrmu uviedol toto: „Od väzenskej agentúry sa vyšetrovatelia teda dozvedeli, že Ján Hrmo poznal Cervanovú, pretože mu ju predstavila jej priateľka, a počas skúšobného obdobia ju v roku 1976 dokonca navštívil na internáte.“. Toto tvrdenie bolo totiž potrebné k obhajobe pachových stôp, pretože Tóth v knihe uviedol, že sa zistila zhoda pachu Hrmu s pachom z vecí poškodenej Cervanovej, čo spolu s Klimentom vysvetlili tým, že Hrmo sa s poškodenou pred zavraždením stretol.

311 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Rukojemníci

Prípad Cervanová z pohľadu nezainteresovaných

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze