Kam zrak nedosiahne

Přečtená

Autor je známy historik, literárny vedec, prekladateľ, editor a spoluautor monografických publikácií, zborníkov a antológií. Jeho najnovšie dielo Kam zrak nedosiahne je svojráznym umeleckým pokusom sprítomniť Kalinčiakove pohnuté osudy v žánri biografickej eseje pri použití „ich“ formy, teda „ja“ formy. Autor text svojej rozsiahlej práce skomponoval dôsledne na princípe síce zdanlivého, no dokumentárne absolútne vierohodného, akoby „rozpomínania sa“ samotného Jána Kalinčiaka na svoje životné peripetie od narodenia v roku 1822 po posledné dni života. J. Hvišč sa popri literárnohistorických faktoch pokúša vyjadriť aj to, aký bol Kalinčiak vo svojom reflexívnom a citovom súkromí, ako reagoval na udalosti okolo seba, ako ich prijímal, ako s nimi zápasil a ako sa odzrkadľovali v jeho básnickej, prozaickej a esejistickej tvorbe. V centre úvah stojí Kalinčiakov učiteľ, priateľ a rival Ľudovít Štúr, pretože vtedy Štúr stál c centre každého literárneho a politického pohybu. Popri Štúrovi sa v knihe objavujú úvahy o Kalinčiakových rodičoch, spolužiakoch, profesoroch, spolupracovníkoch, literárnych dielach i prostrediach, s ktorými prišiel do bezprostredného styku. Podľa novoobjavených archívnych písomností autor rekonštruuje aj tie stránky Kalinčiakovho života a tvorby, ktoré dosiaľ boli známe iba z kusých zmienok (stratené prvotiny, jeho vzťah k profesorom, politická orientácia, rozpory s Ľ. Štúrom, Štúrovo zranenie a smrť, pôsobenie v Tešíne, návrat do Turčianskeho sv. Martina).