Poviedky z Poviedky sa dajú preži(u)ť
Ocenené práce súťaže Poviedka 2007 spája všednosť a konflikt ukotvený v každodennosti
V textoch o textoch by sa nemalo písať o okolnostiach. Tobôž vzniku diel, pretože pre zážitok čitateľa sú takmer vždy nepodstatné. Ale tentoraz to inak nejde. Kali Bagala Poviedku 2007 sľúbil. Sľúbil už po tom, ako bolo všetkým jasné, že jeho vydavateľstvo končí, vtedy ešte netušiac, či náhodou nie definitívne.
Už sme si mysleli, že Poviedke, súťaži prestížnej i zatracovanej, smiešnej i smutnej, odzvonilo. A ono nie, len to trochu trvalo, skoro rok. Napriek tomu či možno práve preto kričme hurá. Poviedka stále patrí k tomu najprestížnejšiemu, čo na domácej literárnej scéne vzniká. A pritom sa neutápa v akademických klišé. Vie dýchať, občas i pokašliavať, vie nadchnúť, občas sklamať a niekedy si pri jej textoch dokonca poviete, že trafili.
Aktuálna dozrievala dlho. Vraj neskorý zber, načim sa spýtať, či trochu nie prezretý. Nie je, ale aktuálnu poviedku možno zhrnúť slovami ako banalita a prežívanie všednosti. Česť výnimkám. Všednosť a práve konflikt ukotvený v každodennosti je to, čo mnohé texty spája. Je pritom jedno, či to je sídliskové prežívanie niekde na (aj spoločenskej) periférii alebo vidiecka ilúzia vo vojnou zmietanej krajine.
Ak má byť úlohou literatúry reflektovať, odrážať žitie, v poriadku. Vtedy sa netreba pýtať, nakoľko môžu byť zrkadlá pokrivené. Len vtedy tak tíško namietnete, že tomu trochu chýba fantázia. Až má človek pocit, akoby fantastika do literatúry nepatrila. Nechcime špekulovať, hádam to nie je vkusom poroty.
Víťazná poviedka Zo školy a domov Richarda Pupalu je čosi, čo mohol zažiť každý. Malé dejiny malých ľudí, ktoré občas napíšu veľké príbehy, čo si aj tak nikto nevšimne. Príbehy, ktoré sa môžu odohrať za ktorýmikoľvek dverami, veď každá rodina má svojho démona.
Rispekt Kataríny Uhrovej (2. miesto) je tak trochu Denežkinová, a tak trochu Maslowská. Piešťanské sídliskové decká v karikatúre pouličnej pop-, pod- i nadkultúry. Bolo by to smiešne, keby slovenský hip-hop takto často nefungoval. Len tomu chýba čosi osobité. Uťahovať si z repu začína byť módne, podotknime, že oprávnene, ale prečo neponúknuť čosi viac? Napriek tomu je to svieži, konečne moderný text, napísaný autentickým jazykom.
Bodka za letom Gabriely Alexovej (3. miesto) je roztatárená, rozkošná letná poviedočka akoby vystrihnutá zo ženského lifestyle magazínu. Nič menej, nič viac. Príjemná chvíľka strávená s i nad literatúrou.
Je výborné, že Poviedka 2007 vôbec vyšla. Je tiež dobré, že Bagala znovu vydáva knihy. Či jednotlivé texty možno označiť za nie práve najmodernejšie témou i jazykom a že im možno chýba istá dávka odvahy reagovať na svet aj smerom do budúcnosti, nielen v duchu pars pro toto, to už je vec vkusu.
Preto sa tešme, že Poviedka vyšla.
SME, 7.4.2008
