Loď je pre nás miesto, kde sa cítime pohodlne. Ak nie pohodlne, tak aspoň bezpečne – vo víre životných búrok, ktorými prechádzame. Voda, na ktorú máme vstúpiť, je divokým živlom – niečím, čo nás ohrozuje a z čoho máme strach.
Vystúpiť z lode preto vždy znamená urobiť krok viery a pustiť sa do neznáma. Vyjsť na cestu, ktorej priebeh je veľmi neistý, ale ktorej koniec je pre nás vždy v niečom dobrý. Nájsť v sebe odhodlanie vystúpiť z lode znamená prijať výzvu a začať rásť napriek všetkým nepriaznivžm okolnostiam. Kráčať po vode znamená byť ochotný riskovať a dôverovať.
Keď ale život nevychádza podľa našich plánov a predstáv, možnosť vzdať sa vyzerá ako sladká úľava:
Toto manželstvo je namáhavé. Chcem odísť. Aj keď sa rovno nerozvedieme, uspokojím sa s priemernosťou, prestanem sa snažiť.
Snažiť sa dodržiavať rozpočet a uctievať Boha desiatkami je príliš ťažké. Budem míňať!
Táto práca alebo služba nie je tým, o čom som sníval. Plánoval som, že budem robiť veľké veci, že budem hrať na väčšom ihrisku – nie že budem musieť zostať verný v tejto situácii. Myslím, že to nechám tak...
Moja rada znie: Nevzdávajte sa ľahko. Rastiete, keď sa usilujete a uplatňujete kontrolu tam, kde môžete, skôr než keď sa za nepriaznivých okolností vzdáte. Rastiete, keď sa rozhodnete byť verní v situácii, ktorá sa vám nepáči a ktorej nerozumiete. Rastiete, keď kráčate ďalej, hoci vidíte a cítite silný vietor. Potom zistíte, že nie ste sami...
