"Boh sa nikam nenáhli a na nič netlačí. Boh necháva padať dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Mnohí z nás by občas chceli, aby to tak nebolo.“ Katolík Juraj Jordán Dovala sa dal na štúdium pravoslávnej teológie, aby sa následne stal kňazom Cirkvi československej husitskej. Táto ekumenická životná púť sa prejavuje v jeho vnímavosti voči rôznym duchovným (nielen kresťanským) tradíciám. Bolo to cítiť už v jeho prvej knihe, stredovekej alegórii Kôrkar, evidentné je to v zbierke krátkych úvah, príbehov a myšlienok s názvom Ticho. Sú to texty určené na zamyslenie, meditáciu či modlitbu. Vyučujú bez toho, aby poučovali, vedú bez toho, aby manipulovali. Majú v sebe starodávny pokoj, hoci mnohé sú z najsúčasnejšej súčasnosti. Sú v nich citáty starých svätcov aj moderných filozofov. Dovalovo Ticho je pokojnou alternatívou voči akčnej, hlučnej, rýchlej a povrchnej „kultúre“ preplnených diárov, obsedantne vibrujúcich telefónov a ich vystresovaných majiteľov. Takéto knižky sa zostavujú z diel starých mudrcov, Jordán Dovala má len niečo vyše tridsať. A občas je to cítiť. Ako keby prílivy a odlivy života ešte celkom nevyhladili balvany na pobreží. To však čitateľovi nebráni, aby sa pomocou týchto textov dostal do krajiny odovzdaného, pokorného, a preto tvorivosťou nabitého ticha. „Ak chceš pochopiť svet, načúvaj mu. Ak chceš pochopiť sny Boha: hľadaj TICHO." Juraj Kušnierik, Týždeň, 15, 2008
