Básnická zbierka súčasnej slovenskej poetky, autorky kníh
Mikronauti,
Osnova a útok,
Beztvárie.
V básňach Nory Ružičkovej sa hmatateľný a vnímateľný svet predstavuje ako sýto sfarbené a bohato tvarované prostredie plné výnimočných zmyslových podnetov. Je zrejmé, že autorke nechýba schopnosť uvedomovať si aj veľmi jemné, priam subtílne významové súvislosti a prehliadanú formálnu exkluzivitu drobných fyzických javov, evidovať aj také neokázalé prejavy symetrie, akým je napríklad „naškrobená čipka zimných viečok“. Autorka nehľadá príčiny, neuvažuje o dôsledkoch. Jej texty predstavujú osobitý druh súkromného dokumentu, objavujú artistnú povahu zdanlivo bezvýznamnej každodennosti. Prestavujú sled krátkych detailných akoby filmových záberov, presných, až minucióznych pozorovaní, ktorých predmetom sa stávajú deje odohrávajúce sa na periférii pozornosti väčšiny – kdesi v mestských parkoch, pri opustených jazerách alebo na okrajoch číchsi dlhých mihalníc. Autorka osvedčuje zmysel pre výtvarnú hodnotu týchto nezvyčajných scenérií, všíma si rôzne podoby povrchu: celuloidovú fóliu, impregnované plátno, ťažké závoje, obleky, behúne, konfety, ale aj „plátky mäsa zo studeného bufetu“, kožu, pokožku, hladinu, ľad, starý zatvrdnutý sneh, pleť ovocia, citlivú detskú pleť, ale aj „zimnú pleť porcelánu“. Zdá sa, že práve vonkajšok predmetov je pre ňu miestom, ktoré, či už v podobe kaligrafií, ornamentov alebo tetovania, môže nadobúdať nový význam.
