Ztracená sestra

Přečtená

Siedma kniha o mytologických siedmich sestrách vôbec nezaostáva za ostatnými knihami. Stratená sestra je o to viac zaujímavá, že ju tatko Slaný nikdy nenašiel, a tak sa sestry rozhodnú po nej pátrať samy. Informáciu, ktorá ich zavedie na správnu stopu im odovzdá právnik Georg Hoffman, ktorého správanie mi celú knihu nesedelo a na záver knihy sa sčasti odhalilo prečo, stále neverím, že to bolo všetko a je skoro tak záhadný ako tatko.

Bola som veľmi zvedavá na historickú časť knihy, keďže táto sestra je úplne iná. Neostala som však sklamaná a príbehy z minulosti boli úžasné. Celkové prepojenie nám ale nebolo vysvetlené, avšak je sľúbené v ôsmej knihe. To mi naopak bolo veľmi ľúto, pretože v ostatných knihách sme sa ho dočkali.

Do príbehu sa zapojili všetky sestry čo bolo veľmi zaujímavé a chytľavé a veľmi ma bavilo keď sa spoločne zapálili pre jednu vec. Zo všetkých postáv v tejto knihe mi ale najviac nesedela hlavná postava Smejka, ktorej prezývka mi liezla na nervy. Dôvod, pre ktorý opustila krajinu, rodinu aj Ambrosa mi prišiel slabý. Chápem, že som sa v takej situácii neocitla ale nemyslím si, že ak vás niekto šikanuje alebo vydiera je najrozumnejšie utiecť. Za to jej syn Jack, bol očarujúci...

Najkrajšie na celej knihe bolo poďakovanie, ktoré mi spôsobilo husiu kožu. Táto kniha je extra o ženách a pre ženy. Naša sila, odvaha je obdivuhodná a v histórii sveta zohrala väčšiu úlohu než v skutočnosti vieme...

Nie až taká zlá, celá séria je na jedničku, autorka má veľký rozprávačský talent, všetky knihy sú veľmi príjemné napísané, a preto sa ľahko čítajú. Avšak nastal zlom. Podľa recenzií som čakala oveľa horšie, áno, bolo to slabé oproti predošlým knihám. Kniha má cca 620 strán, pokojne mohla tých 300 strán skrátiť. Nebol to až taký prepadák, ale k veci. Historická dejová línia pekná, zaujímavá, primerane dlhá aj keď na môj vkus viac vojny ako bolo treba možno. Ale dalo sa, nie tak zlé. Zlé bolo to, že celú knihu len sestry telefonovali a naháňali Smejku, ktorá sa zasmiala dvakrát v knihe a poväčšine pila, aj keď primerane, ale všade sa pilo. Keby mali reálne platiť za telefón, tak sa nedoplatia. Strašne zdlhavé, a stále sa niekde autorka točila točila, ako bolo to znesiteľné, ale zbytočné. Súčasnosť tiež nebola akože myslená zle, ale veľmi veľmi rozťahané a pri konci som už aj stratila niť, kto s kým čo robili. Dalo sa to trošku skrátiť, svižnejšie napísať, chýbalo také to napätie, trošku gradácie.. chýbal tomu drive. Konečne mi chýbalo 40 a potm 20 strán dokonca a zrazu koniec a vlastne nič som sa ani nedozvedela. Otvorené, dojmy a tajomstvo z knihy neodhalené žiadne. Hlavná postava Smejka mi nebola sympatická, pôsobila veľmi rozpačito až miestami skleslo, chcela vedieť pravdu o sebe aj nechcela, take proste dlhe ako cesta z SK na Nový Zeland. Určte už poslednú časť prečítam, avšak dám si pauzu, dám niečo svižnejšie, veselšie lepšie. Prvé knihy sestier zanechali vo mne niečo, posledná sestra zanechala vo mne nič.