Autor svoje príbehy sfarbuje sinavým svetlom úzkosti a hrôzy, pričom chladno, takmer s vedeckou objektívnosťou opisovaná skutočnosť sa v jeho diele postupne premieňa na ťaživú moru a jednotlivé, zdanlivo banálne fakty každodenného života na hlboké symboly.
recenzie:
Pohľad cez detaily
Buzzati je autor, ktorý podáva svoje posolstvá vo forme ustálených žánrov folklórneho i literárneho typu — legendy ( Vianočná rozprávka), poviedky podľa povier (Plášť), povesti ( Kolomber), rozprávky (Vajíčko), horroru (Myši) či vedeckej fantastiky (Ako pristál lietajúci tanier). V kontexte modernej talianskej literatúry sa stal známy svojím programovým odmietaním akýchkoľvek dobových prúdení a mód. Namiesto gesta umeleckej výlučnosti ponúka čitateľovi skromnú nevtieravosť poloanonymného rozprávača.
I napriek núkajúcim sa filiáciám s Kafkom, Poeom či prózami Meyrinka ostáva predovšetkým sám sebou.
Písanie je pre Buzzatiho spôsobom odovzdania sa, rozdania prebytku radosti, krásy, múdrosti. Spisovateľ musí mať čo povedať a musí to povedať tak, aby to zaujalo čitateľa. Literát v Buzzatiho ponímaní sa stáva súčasťou bežného života. Namiesto inšpirácie a geniálneho záblesku — remeselná práca. Remeslo v Buzzatiho chápaní neoznačuje mechanickú, donekonečna sa opakujúcu činnosť. Remeslo — to je tvorivosť. Buzzatiho texty evidentne nie sú vyrobené na bežiacom páse, ale ukuté v prítmí malej dielničky. Aj preto jeho poviedky inšpirované hororom či vedeckou fantastikou vysoko prečnievajú nad priemer týchto žánrov. Buzzati sa neopakuje. Na rozdiel od diel populárnej literatúry, vyrátaných na efekt, sa čitateľa zmocňuje nenápadne, silou slova ho vytrhne z časopriestoru každodenného života a zavedie do ríše fantázie. Autorom vykreslená úvodná reálna situácia vždy obsahuje nepatričný detail, snímaný s vnímavosťou žurnalistu, hodnou Buzzatiho dlhoročného pôsobenia v tejto profesii. ,,Nedokonale" zašliapnutý šváb, ktorý ešte aj po smrti hýbe nožičkou (Šváb), drobulinká myška (Myši). Maličkosť postupne narastá, až napokon pohltí celú plochu textu i pozornosť čitateľa. Myška sa mení na stádo oblúd, ktoré tyranizujú rodinu svojich hostiteľov. Rozkývaná nožička švába spôsobí nepokoj v celom mestečku.
Buzzatiho detaily majú prízračne menlivú podobu. V hrozivosti ukrývajú nevinnosť, v nevinnosti hrôzu. Séria drobných ,,omylov" v titulnej poviedke privedie hrdinu na smrteľné lôžko, kým obluda v próze Kolomber sa za hrdinom desaťročia ženie preto, aby mu odovzdala perlu šťastia, moci a lásky. Coriovci v poviedke Myši zaujímajú trpný postoj — a tak im ,,detail" prerastá cez hlavu, aby sa zmenil na obludné zlo. Naopak, Gilda Sosová sa vehementne vzpiera nespravodlivosti — a preto sa sama stáva nositeľkou nadprirodzených schopností (Vajíčko). Svet je kulisa. Život jej dodáva až človek. Ten, kto pre vonkajšok zabudne na vnútro, stáva sa otrokom, stratencom, bludárom (hlavný hrdina románu Tatárska púšť).
Miloš Ferko, Knižná revue 14-15/2000
