Samozrejmosť dobrodružstva
"Dejiny nepíšu iba králi a parlamenty, prezidenti, vojny a generáli. Sú príbehom ľudí, ich lásky, cti, viery, nádeje a utrpenia, zrodu a smrti, hladu, smädu a chladu, osamelosti a smútku." (s. 5) píše autor v predslove. Pripravuje tak čitateľa na stretnutie s hlavným protagonistom románu - Barnabasom Sackettom.
Barnabas Sackett je roľník, ktorý žije v močaristej oblasti Anglicka, a preto si občas privyrába chytaním úhorov. Jedného dňa neveľmi jemným spôsobom usadí do blata sira Ruperta Genestera. Keďže udalosť sa odohrala roku 1599 a navyše pred očami Rupertovej vyvolenej, zo Sacketta-hospodára sa stáva Sackett-štvanec. Uteká do Londýna, kde sa takmer stretáva s populárnym Billom Shakespearom a dopočuje sa tam o nepreskúmanej krajine na severe Ameriky, ku ktorej smeruje výprava sira Waltera Raleigha, obľúbenca kráľovnej Alžbety. Barnabas sa rozhodne vyskúšať šťastie práve v tejto oblasti sveta. Nesmierne totiž túži po voľnom priestore. V Európe sa cíti stiesnený spoločnosťou, ako i množstvom významných osobností, v tieni ktorých sa tak či onak ocitá. Odchádza, aby sa mohol sám presadiť ako osobnosť. Prvý z rodu Sackettovcov - priekopníkov budúcich Spojených štátov.
Práve tento polofiktívny rod tvorí, v intenciách úvodného citátu, os románového cyklu Louisa Ľ Amoura. Sackettovci boli, sú a budú neznámi, pretože aj najneobyčajnejšie veci vykonávajú s úplnou samozrejmosťou. Séria zdanlivo náhodných a bizarne pôsobiacich príhod je v Barnabasovom prípade vyvolaná nevyhnutnosťou prežitia. Barnabas nebezpečenstvo nevyhľadáva. Niekoľkokrát na úteku premôže presilu Rupertových nohsledov, finančne sa zabezpečí nálezom vzácnych rímskych mincí, s dvojicou priateľov prinúti k poslušnosti posádku menšej pirátskej lode a suverénne sa pohybuje divočinou uprostred rozhnevaných indiánskych kmeňov. Je rýchly ako blesk. Slovo, myšlienka a čin u neho splývajú takmer do jednoty, pretože nie on sa prispôsobuje prostrediu, ale prostredie podlieha jemu, tvoriac kulisu jeho efektných výstupov - presne ako u legendárnych hrdinov typu Achilla, Robina Hooda či Iľju Muromca. Barnabas ráno nakladie pasce, predpoludním z nich povyberá úlovok, cestou si všimne stopu neobvykle malej nohy - a popoludní už oddychuje po záchrane dievčiny, do ktorej sa zamiloval na druhej strane Atlantiku. Bláznivo rýchly spád deja nadobúda vierohodnosť prostredníctvom neštylizovaného prehovoru muža, ktorý nemudruje, nevzdychá, ale koná, pričom vie, čo chce a vie, ako na to. V príbehu, miestami odľahčenom prvkami jemnej irónie, autor bravúrne spája motívy a kompozičné postupy historického románu, indiánky a dobrodružného románu s pirátskou tematikou. Ponúka obraz sveta drsných mužov s vysokými, takmer neuskutočniteľnými ideálmi ako vzor a hodnotové meradlo, pretože ,, Človek potrebuje hrdinov. Potrebuje veriť v silu, ušľachtilosť a odvahu. Inak sa stane ovcou v stáde, ktoré ženú pod nôž na jatky ." (s. 49).
Miloš Ferko, Knižná revue 22/2000
