Park KERTA

Zišiel som dole k vode, obzeral som sa všetkými smermi, ale nikde som nič nevidel. Tak som sa pomalým krokom vybral naspäť po kamenných schodoch. Vtom som za mojím chrbtom začul šplechnutie, akoby niečo skočilo do vody. Otočil som sa, ale videl som len tmavú vodu. Keď som kráčal Kertou, mal som v hlave výčitky a želanie zároveň. Počul som Jorkov smiech v korunách stromov pri šumení jarného vetra. Videl som ho, ako na mňa vykukuje spoza veľkých stromov. Videl som ho, ako sa skrýva v kríkoch a snaží sa napodobňovať psí brechot. Videl som ho bežať krížom cez park raketovou rýchlosťou. Zdalo sa mi, ako ide ku mne a smeje sa cez tie malé ostré zuby. Videl som ho len v spomienkach.