Kocúr Žabo s bielou bradou

Přečtená

„Milí kamaráti, volám sa Žabo. Viem, pre kocúra je to čudné, vari až smiešne meno, ale mne ho dal jeden chlapec. Mal som len tri dni a nevedel som ešte poriadne chodiť. Len som skackal a hopkal ako žabka. „Veď si ty žaba,“ povedal chlapec. Meno mám napísané aj v pase, lebo aj my kocúrikovia máme pasy. Ujo doktor, ktorý ma prezeral, sa veľmi čudoval, lebo kocúra s takým menom ešte nikdy nestretol. Napokon sme sa spriatelili. A veľký kamarát som bol aj s chlapcom, čo mi dal moje smiešne meno. Bol som u neho dlhý čas. Veľa som sa naučil, zažili sme spolu mnoho dobrodružstiev a postvárali vari ešte viac huncútstiev. Zavše ma nosieval k ujovi spisovateľovi a k Vierke. To sú chlapcovi rodičia.
Prečítajte si, čo všetko som u nich zažil.“
Nádherne ilustrovaná knižka hravých veršovaných príbehov opisuje dobrodružstvá všetečného domáceho kocúrika v rodine pána spisovateľa.