Už názov knihy dáva tušiť, že bude reč o poznaní, presnejšie o nepoznaní či nepoznateľnosti sveta, v ktorom žijeme, ale aj sveta, ktorým žijeme. Teda sveta, ktorým je človek. Pre úvahy na tému ľudského poznania a jeho limitov rozhodol som sa pre nezvyčajný experiment, ktorým som spojil stáročia obdivované umenie renesančných majstrov s poznatkami vedy, ktorá sa pokúša, no dosť márne, odhaľovať tajomstvá ľudskej duše a ľudského mozgu. Tie tajomstvá, ktoré sú prítomné u každého z nás bez rozdielu. Nikoho nepoznáme, nevieme, kde je skrytý ten ľudský génius, ktorý hýbe technickým pokrokom, ale ani ten, ktorý vytvoril umelecké diela už v dávnej minulosti a ktoré s neutíchajúcou intenzitou obdivujú celé generácie ľudstva. Mona Lisa, ktorá je na obálke knihy, symbolizuje tieto záhady, to nepoznané. A otázka „kto si“ vyjadruje odveké túžby človeka po poznaní, ale často aj chcenie nemožného. Aký to paradox. Toto nepoznané, ba až nepoznateľné, nebráni nám, aby sme s úžasom a pokorou obdivovali výtvory ľudského génia vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
Na túto skutočnosť, na tento nemenný jav, ktorý sa tiahne celou históriou ľudstva, chcem upozorniť aj touto knižkou, ktorej ambíciou je dať čitateľovi informáciu o možnostiach a obmedzeniach ľudského poznania sveta, v ktorom žije, ale aj o stave poznania človeka samého a to všetko na pozadí umeleckých výtvorov renesančných majstrov, ale aj majstrov baroka a romantizmu. To, že sa vraciam do renesancie, má svoju logiku. Totiž, vedecký pohľad na vzťah duša – telo (psychika – mozog) sa začal uplatňovať práve v období renesancie, teda vtedy, keď aj výtvarné umenie zaznamenalo nebývalý rozmach, nie iba akúsi obrodu antického umenia, ale jeho koncepčné povýšenie na kvalitatívne vyššiu úroveň. Navyše, obidve tieto oblasti sa v tom čase navzájom výrazne ovplyvňovali. Tento prienik umenia a vedy som sa pokúsil vyjadriť aj vo veršoch niekoľkých básní, ktoré sú vložené do textu knihy. Tieto básne poetickou formou zdôrazňujú ten odveký filozofický, gnozeologický, umelecký, ale aj morálny aspekt ľudského konania, teda nielen konania vedcov a umelcov. Konania toho človeka, ktorého dokonca už filozofi gréckej antiky považovali za homo philosophicus, teda človeka mysliteľa – filozofa.
