Medený vlas

 Jozef Kollár hneď svojím literárnym debutom Nedorozumenie natoľko upútal, že dostal v roku 1994 Cenu Ivana Kraska. Medený vlas je súborom viac ako tridsiatich krátkych poviedok, z ktorých niektoré sa objavili aj v autorovej prvotine. Na malej (často dvojstranovej) ploche sa v nich odohrávajú každodenné príbehy obyčajných ľudí, ktorých námety prezrádzajú blízkosť s Kollárovou žurnalistickou praxou. Jednoducho stavané príbehy prekvapujú pointou derúcou sa spod návalu bežných príhod a v rozprávaní postáv ožívajú sny, symboly a znamenia. Jozef Kollár si naplno uvedomuje, že keď sa na bežnú udalosť pozerá z neobvyklých uhlov pohľadu, dostáva magické čaro.

J. Kollár nereprodukuje tradičné príbehy osôb a lineárne priebehy udalostí, zaznamenáva skôr postrehy, za ktorými sa, pochopiteľne, všeličo skrýva, napríklad aj vraždy, tragédie, životné sklamania, náhle lásky, náhle rozchody. Lenže Kollárovou autorskou špecialitou je, že nekladie dôraz prevažne na akciu, lebo pri tom by musel rozvíjať konflikty a vyostrovať charaktery jednotlivých postáv; dozvedáme sa síce, že sa niečo stalo, alebo čo sa stalo, ale autor sa nepiple s komplikovanou motiváciou, len nevzrušene, naoko iba referujúco konštatuje. K jeho grifom však patrí, že niekedy sa opisovaná vec vôbec nestala, bol to alebo sen, alebo fikcia, alebo dávna príhoda, ktorú autor zámerne posunul do iného rámca a iného času. Za Kollárovými textami necítiť umelé konštrukcie, ani habkanie, ani postupy vyrátané na efekt. Pozná cit pre mieru, nikde neprezrádza viac ako treba a pointy niekde radšej zamlčí alebo naznačí ako dopovie.
(Jozef Bžoch)