Prozaik Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940) má v generácii slovenského literárneho realizmu výnimočné postavenie. Prívrženec naturalizmu nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti, o ktorých je presvedčený, že vyplývajú z našej povahy, pretože je v nej ešte veľa zvieracieho a málo ľudského. Demonštruje to na situáciách, kde v jeho postavách prevláda sexuálna pudovosť a nie sú schopné racionálneho či etického odstupu. Jégé, voľakedy čítankový autor, je v skutočnosti tvorcom diel, v ktorých sa brutálne otvorene a presvedčivo črtá ľudská "príroda", teda my sami, v polohách, o ktorých sa jeho generační druhovia zdráhali vypovedať.