Pendleri

„Kniha Pendleri si zasluhuje uznanie z viacerých hľadísk. Autorka si zvolila závažnú tému stretnutia dvoch svetov – komunizmom zdeptaného Východu a akože slobodného Západu. Túto situáciu osvetľuje z hľadiska najmladšej generácie, generácie našich detí. Opisuje osudy privilegovaných detí, ktorým rodičia po prevrate 1989 umožnili navštevovať školy vo Viedni. Denne pendlujú medzi dvomi svetmi. Autorka dobre zachytila pozvoľné zmeny v psychike týchto mladých ľudí. Je život na vysnenom Západe jedinou zárukou životného šťastia?
Autorka sa rozhodla pre románovú formu. Román je kráľovnou prózy, niečo ako symfónia alebo opera v hudobnom umení. Musím povedať, že Tamara Šimončíková Heribanová ovláda majstrovstvo románu. Vysoko oceňujem premyslenú výstavbu a štruktúru diela. Kniha je plná napätia (prečítal som ju na dúšok jediný večer). Autorka vie vykresliť rad postáv, predovšetkým ženských. Má živé dôveryhodné dialógy.
Nakoniec tento román mladej autorky nesie aj závažné etické posolstvo. Bez pátosu a s nadhľadom zobrazuje úskalia „absolútnej“ slobody bez mravných limitov. Tento román je dôstojným umeleckým dokumentom o našom živote v nových podmienkach slobody. Priam symbolicky sa viaže k 30. výročiu novembrových udalostí roku 1989. Tamara odviedla prozaický výkon, ktorý si plne zaslúži vysoké ocenenie Slovenského centra PEN.“
Anton Hykisch, spisovateľ, predseda poroty Ceny Slovenského centra PEN, viceprezident SC PEN


„Na Šimončíkovej prozaických horizontoch sa čoraz nástojčivejšie, ale aj vierohodnejšie zjavujú výzvy smerujúce k naozaj podstatným veciam ľudskej existencie, k pochopeniu moderného človeka, ktorý napriek mnohým nenájdeným istotám neprestal hľadať. (...) Text románu je bohato členitý a zodpovedá myšlienkovej náročnosti témy, do ktorej sa s odvahou pustila. Psychologicko-filozofické pasáže sa striedajú s vecnými opismi konkrétnych dejov či epištolárnymi vsuvkami, sujetom jej románu vcelku úspešne prejdú i naliehavé motívy frekventované v súčasnom spoločenskom ideolekte (holokaust, extrémizmus, terorizmus, migrácia, dobročinnosť, sloboda pohybu, vlastenectvo či kozmopolitizmus). Prinajmenšom ironizujúci je autorkin vzťah k reklamnej folklorizácii Slovenska, no jej obdiv k autentickému ľudovému umeniu a jej výtvorom naozaj nezaťažujú nijaké predsudky. Pendleri sú kritickou prózou, preto aj ich hľadačská razancia má čo povedať dnešnému priveľmi náhlivo napredujúcemu svetu.“
Alexander Halvoník, literárny kritik, spisovateľ, Slovenské pohľady 4/2019


„Je to spomínanie na časy, keď sloboda aj u nás dostávala po hlave od moci a mnohí mladí sa mohli cítiť ako imigranti, ktorí chodia po vzdelanie do lepšieho sveta. A narazia pritom aj na veci, ktoré sú viac školou života, než skloňovaním plusquamperfekta. (...) Hlavného hrdinu Martina, sociológa trpiaceho istou existenciálnou úzkosťou, spoznávame vo chvíľach, keď sa blízko našich hraníc udiala tragédia s nákladným autom, v ktorom zahynulo vyše 70 migrantov. Práve tento moment v ňom spúšťa sériu spomienok na život v deväťdesiatych rokoch, hľadá spolucestujúcich z vlaku, aby si poskladal obraz o svojej láske, Anne, ktorá v tej temnej dobe zmizla. Martinovi sa pri hľadaní dostane do rúk kľúč od schránky na viedenskej stanici, kde príbeh dostane ešte dramatickejší spád. Tamara Heribanová napísala výbornú knihu o nás, našej minulosti a o tom, že každý z nás skrýva spomienky, na ktoré by radšej zabudol. Ale niekedy sa to nedá. Možno pri tejto knihe sa vám nebude dať zaspať. Ani nie tak z toho, čo sa deje v knihe, ako z toho, čo vám vyplaví vaša hlava.“
Martin Kasarda, spisovateľ, novinár, docent na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy


„Román Pendleri je bilančným pohľadom na minulosť a prítomnosť generácie tzv. mileniálov, pre ktorú je voľný pohyb v zjednotenej Európe už všednou realitou. Šestica priateľov pred vyše dvadsiatimi rokmi každé ráno pendlovala do školy trasou Bratislava Kittsee a neskôr Bratislava Viedeň a späť. Možnosť študovať na rakúskych školách otvorila niektorým z nich dvere k úspešnej profesionálnej kariére, ale boli i takí, ktorí zostali len pri prekračovaní hraníc morálky, slušnosti, dokonca zákonov. (...) Tamara Šimončíková Heribanová sa v Pendleroch vydáva na cestu späť v čase do tajomstiev minulosti, respektíve pokúša sa o zmenu perspektívy. Jej hlavný hrdina Martin sa pokúša zistiť, čo sa stalo s jeho generáciou a čo s ním samým. Autorka zachytáva nárast osamelosti, individualizmu, ale aj extrémizmu v spoločnosti. Podstatu týchto javov pomenúva neraz metaforicky. Pátranie po stratenej Anne tvorí základný motív príbehu a súčasne mu dodáva napätie.“
Jozef Dado Nagy, literárny publicista