Prví čitatelia Opraveného vydania už zrejme pochopili, že držia v rukách najvýznamnejšie literárne dielo tohto roka. Ak by bolo Maďarsko jedinou krajinou, čo prežila podobné tragédie, nová Esterházyho kniha by ostala maďarskou, no Esterházy, z ktorého sa stala postava tragédie, opäť vytvoril dielo svetovej literatúry.
(Matthias Rúb, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 2003)
Ako možno osobnú tragédiu prepojiť s osudom národa, ktorého rany utŕžené v diktatúre sa zacelia, len ak je otvorenosť zaručená pravdovravnosťou? (...) Autor sa brodí bahnom zväzkov a aj sám seba ponára do marasu konšpirácií, klamstiev a strachu z odhalenia. Sám na sebe ukazuje dôsledky represií kádárovského režimu, na ktorom sa podieľal i jeho otec. (...) Po pôžitku z čítania Harmónie caslestis nasleduje tvrdá práca s textom s cieľom odhaliť pravdu. (Thomas Neubacher-Riens: Predsa len otca neoslavujeme. Frankfurter Neue Presse, 10. 7. 2003)
Opravené vydanie pokladá otca za spoluautora — a jeho hanebné texty konfrontuje so synovými — kontraprehovormi. Táto kniha je nutným dodatkom k Harmónii, ktorá stavia vytúženého otca do protikladu s reálnym otcom, aby sa tým zachránila literárna poctivosť románu. Je to dodatok, ktorý otca ani slovíčkom nezbavuje viny, no neraz sa s ním prie, bez toho, aby v konečnom dôsledku dokázal odhaliť tajomnú príčinu otcovej zrady. Autor je schopný vytvoriť tú ťažko uskutočniteľnú rovnováhu, ktorá mu umožní odsúdiť otcov strašný skutok, no jeho osobou nepohŕdať.
(Sigrid Lôffler: Zašlé strašné časy. Literaturen, 2003.)
Péter Esterházy: Opravené vydanie
(Ľuboš Svetoň),
Knižná revue
Opravené vydanie Pétera Esterházyho
(Pavel Vilikovský),
SME
