V tejto knihe spomienok môžeme sledovať životný príbeh arcibiskupa Dominika Hrušovského (1926 2016), ktorý patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza, no na Slovensko sa nemohol vrátiť. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 v Ríme vybudovali slovenskí emigranti s cieľom pomáhať Slovákom udržiavať kresťanskú vieru a túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti. Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky.

Memoáre sú výsledkom päťdňového pobytu v kláštornom zátiší neďaleko Ríma, ktoré po ukončení diplomatickej misie arcibiskupa Hrušovského poskytlo možnosť nazrieť do minulosti jeho činorodého života. Rozhovor usmerňoval a zaznamenal prof. F. Vnuk tak, aby nezostala nespomenutá žiadna významná udalosť, ktorej bol arcibiskup protagonistom, účastníkom či aspoň svedkom. Vzhľadom na pestré historické okolnosti i pozície, ktoré zastával, kniha prináša množstvo cenných pohľadov na dobu a jej súvislosti, ba možno v nej vidieť zrkadlenie osudov slovenského národa v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia.