Babylon - R.F. Kuang, Host, 2024
Audiokniha
Mademoiselle Coco a vůně lásky - Michelle Marly, Témbr, 2024
Audiokniha
Audiokniha
Mademoiselle Coco a vůně lásky - Michelle Marly, Témbr, 2024
Audiokniha

Mademoiselle Coco a vůně lásky
Audiokniha

Audiokniha Mademoiselle Coco a vůně lásky, kterou napsala Michelle Marly. Coco Chanel se podařilo vybudovat úspěšný módní salon. Když však její milenec Boy Capel nečekaně zahyne... Číst víc

3,0 1 hodnocení
Nakladatel
Témbr, 2024
Interpret
Délka
10:49

Audiokniha Mademoiselle Coco a vůně lásky, kterou napsala Michelle Marly. Coco Chanel se podařilo vybudovat úspěšný módní salon. Když však její milenec Boy Capel nečekaně zahyne při autonehodě, je úplně ochromená žalem. Číst víc

  • MP3 ke stažení
  • Čeština

379 Kč

Ihned ke stažení

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

  • Doprava zdarma od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Mademoiselle Coco a vůně lásky - Michelle Marly, Témbr, 2024
Audiokniha
379 Kč

Více o audioknize

„Nedělám módu. Já jsem móda.“
Francie 1919
Celá Paříž nosí modely Gabrielle Chanel. Má přezdívku Coco a proslavila se nekompromisností v otázkách stylu i lásky. Její móda je revoluční, ženy už nestahuje korzet, ale přesto je považována za ztělesnění elegance. Pak náhle zahyne při autonehodě její milenec Boy Capel a Coco propadne hlubokému smutku. Aby překonala tragickou ztrátu, vrhne se do vztahu se skladatelem Igorem Stravinským. Ale teprve nápad vytvořit na památku své velké lásky nový parfém, který by se zároveň hodil pro moderní ženy, jí vrátí odvahu znovu žít. Při hledání vhodné vůně se setká s Dimitrim Romanovem, ruským knížetem v exilu, s nímž sdílí pocit ztráty. Avšak jakmile se dokáže znovu otevřít lásce, přichází na stopu parfému, který je dodnes nejúspěšnější na světě – Chanel No. 5.
Coco Chanel – jedinečná žena a báječná milenka. Ikona 20. století. Toto je její příběh.Michelle Marly: Mademoiselle Coco a vůně lásky | Překlad Ivana Dirk Lukačovičová | Čte Jitka Moučková | Režie Jindřiška Nováková | Zvuk Daniel Tůma | Mix a mastering Tomáš Gsöllhofer | Hudba Karpof Brothers | Natočeno ve studiu KARPOFON (AudioStory) | Grafiku podle knižní předlohy adaptovala Jana Rybová | Produkce AudioStory | Supervize Alena Brožová | Vydala Euromedia Group, a. s. – Témbr, v únoru 2024 | Nahrávka vznikla podle knihy Michelle Marly MADEMOISELLE COCO A VŮNĚ LÁSKY | Z německého originálu Mademoiselle Coco und der Duft der Liebe, vydaného v nakladatelství Aufbau Verlag GmbH & Co. KG v Berlíně v roce 2018 | Translation © 2019 by Ivana Dirk Lukačovičová | Obálku podle originálního návrhu zhotovila Lenka Gregorová | Vydala Euromedia Group, a. s. – Ikar, 2023
Číst víc

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

3,0 / 5

1 hodnocení

0
0
1
0
0

Jak se líbila audiokniha vám?

Čtenářské recenze

16
Atlasova šestka - Olivie Blake, 2022
Právě čtu
Atlasova šestka

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Michaela Ella Hajduková
Ověřený nákup
8.1.2021
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po dočítaní tejto knihy musím skonštatovať, že je to pravdepodobne prvá kniha, ktorú by som si radšej pozrela vo filmovej podobe. Lebo filmári by jej pridali presne to, čo mi chýbalo.
Kniha je po vizuálnej stránke fakt pekná a ja som sa na príbeh Coco Chanel vážne tešila. Tešila som sa na výbuch farieb 20.tych rokov v Paríži, na módu, salón, na parfém... moje očakávania sa tak celkom nenaplinili. Okolo strany sto som si uvedomila, že sa nič podstatné nedeje, že nemám pocit, že som ponorená v príbehu 20.tych rokov, ani že som v Paríži. Coco mi pripadala prehnane citlivá, prehnane skromná, dojímali ju kostoly a rozplakávali spomienky. Príbeh bol tak fádny, že som mala chuť oplieskať knihu o stenu a bola som naštvaná. Veď išlo o Coco! A to je ikona. Obdivujem ju pre mnohé veci. Bola to žena, čo si nenechala kecať do života, ktorá si skrátila vlasy, fajčila, spávala so slávnymi mužmi, poznačená minulosťou, ktorá pracovala až do poslednej chvíle až do dňa svojej smrti.
Prvých asi sto strán Coco neustále trúchli po Boyovi, poslednom milencovi, ktorý zomrel pri autonehode a je rozhodnutá vytvoriť parfém ako oslavu ich lásky, ako spomienku. Prichádza krátka epizóda so Stravinským, ktorého napokon posiela za vlastnou ženou a deťmi, lebo jej trhá srdce, že ťahá otca od rodiny. Pričom Boy sa počas romániku s ňou oženil a časom mal deti. Tam jej neprekážalo, že spáva so ženatým mužom. Videla som film Coco a Stravinský a to, ako bola vykreslená tam mi k nej rozhodne viac pasuje ako toto. Nejako nedokážem uveriť ani faktu, že Coco blahosklonne podporuje finančne celú rodinu Stravinského aj po rozchode s Igorom, po tom, čo sa jej vyhráža zabitím a po tom, čo si nájde novú milenku... a po rozhovore s jeho ženou Jekaterinou, ktorá Coco prosí, aby im naďalej posielala šeky. A Coco posiela...
V príbehu vystupuje aj priateľka Coco, Misia. Nemám tušenie, na koľko sa autorka držala histórie v popise tohto vzťahu, ale takúto ženu by za priateľku chcela zrejme iba masochistka. Žiarlila na Coco, často sa s ňou rozhádala „navždy“ (na dlho), neustále sa starala do jej života, vzťahov, do všetkého a zo dva razy v príbehu ju pekne zradila. Takto si priateľstvo fakt nepredstavujem.
Čo ma hnevalo ďalej to, že kniha má takmer 400 strán a v príbehu sa skoro nič nedeje. Žena, ktorá je známa svojou módou, svojou tvrdou a slávnou prácou, je v príbehu často opisovaná ako plačka, ktorá sa vkuse kúpe v spomienkach a nerobí nič iné len plánuje dovolenky, prázdniny, výlety.... Nice, Cannes, Monte Carlo... a spomína na Boya.
V príbehu je opisovaný aj jej vzťah s Dimitrijom Romanovom. Táto postava sa mi fakt páčila. Bola popísaná dobre, výrazne a celkom korešpondovala s tým, čo som sa o Dimitrijovi dočítala. Bol milý, slušný, galantný ku Coco, zrejme ju mal naozaj veľmi rád a bol jej oporou. Aj preto som čítala ďalej, okolo polovice ma to už začalo viac baviť. A tiež preto, lebo sa tam časom objavovali ďalšie postavy z okolia Coco. Djagilev - šéf ruského baletu, Picasso, básnici, umelci i ďalší utečenci z Ruska.
Čo mi však prekážalo bolo to, že či už išlo o vzťah, priestory, pobrežia, hotely, autá... máločo z toho bolo dostatočne popísané. Akoby všetko len tak kĺzalo po povrchu. Mám fakt bohatú fantáziu, ale často som trpela. Proste išli niekam autom, prišli do hotela, pobrežie, pršalo, šampanské, Coco spomínala....strašne mi chýbali opisy. V niektorých častiach aspoň trochu. Ale čítať knihu z 20.tych rokov, z Paríža a o Coco, ktorá ma „tak málo farieb“ bolo frustrujúce.
V deji sa spomína aj jej práca, ktorú robila s Dimitrijovou sestrou. Oblečenie, na ktoré vyšívali slovanské prvky. Dúfala som, že aspoň tu sa dej bude viac venovať jej práci, ale nestalo sa Celkom by ma zaujímali detaily z tvorby kolekcie, či reakcie zákazníčok.
Recenzie som čítala až po dočítaní knihy a mnoho ľudí to vidí ako ja. A mňa to strašne štve. Dúfala som, že dostanem fakt hodnotný a hutný príbeh o žene, ktorá je ikonou, dostala som slabý odvar (Coco väčšinou iba cestovala s Dimitrijom, spomínala a rozmýšľala o tej vôni), a to ma strašne, fakt strašne mrzí. V žiadnom prípade si nedovolím tvrdiť, že Coco poznám, vychádzam iba z toho, čo som o nej čítala, či videla... ale...táto Coco (v príbehu je popisovaná ako Gabriele, napriek tomu, že to meno vraj neznášala) je proste vykreslená ako krehká, milá kvetina a tomu sa mi proste veriť nechce.
Ak by som to mala zhrnúť, tak to nie je úplne márne čítanie, boli časti ktoré ma bavili. Dozvedela som sa veci z minulosti Coco, zo sirotinca, z toho ako spievala v kabarete, či ako vyrobila svoj slávny Chanel č. 5. Ale na jedno prečítanie rozhodne stačí a ako som spomínala v úvode, toto by som si radšej pozrela ako film.
Číst víc

„Několik z nich se zavrtělo na židlích. Možná to byl signál, že ho konečně začínají chápat. Na druhou stranu to ale úplně klidně mohly být hemoroidy. U státních zaměstnanců člověk nikdy pořádně neví, na čem je.“

Složka 64 - Jussi Adler-Olsen, 2013
Složka 64
Jussi Adler-Olsen