Tešínska kňažná Hedviga z rodu Piastovcov (1470 – 1521) bola jednou z najvplyvnejších osobností prelomu stredoveku a novoveku v Uhorskom kráľovstve. Bola manželkou uhorského palatína Štefana Zápoľského, matkou poľskej kráľovnej Barbory a neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského, a väčšinu svojho života prežila práve na území dnešného Slovenska. Kniha mapuje život a aktivity kňažnej Hedvigy v kontexte celkového spoločenského a politického diania v Uhorskom kráľovstve v období vlády Jagelovskej dynastie. Cesta rodu Zápoľských na vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti viedla aj cez mnohoraké a rozsiahle aktivity tejto neobyčajnej ženy. Členovia rodu sa v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia dostali do popredia v politike, diplomacii, v cirkevnej oblasti, či v oblasti prezentácie svojej dosiahnutej moci ako mecéni. Práca je zaujímavá i tým, že odhaľuje súvislosti v slovenskej historiografii dosiaľ len málo prebádaného priestoru.
Ducissa
Životné smerovanie tešínskej kňažnej Hedvigy určil koncom 15. storočia sobáš s uhorským magnátom Štefanom Zápoľským. Vďaka jej piastovskému pôvodu tak na sklonku stredoveku rod Zápoľských už nebol po Huňadyovcoch len druhým najúspešnejším šľachtickým rodom Uhorského kráľovstva, ale v ženskej línii sa mohol pýšiť aj vznešenou krvou, takou dôležitou pre ďalšiu kariéru rodu. Vďaka tomu a tiež vďaka ďalším okolnostiam jeho členovia počas nasledujúcich niekoľkých desaťročí svojho trvania významne, ba až osudovo zasiahli do diania nielen na Slovensku, ale aj v celej Uhorskej krajine. Kňažná Hedviga, neskôr vdova po uhorskom palatínovi, totiž mala zásadný podiel na formovaní základov novej kráľovskej dynastie. Tešínska pani a „spišská hrabinka“ zažila vládu až troch uhorských kráľov. Bola svedkom neobyčajného spoločenského vzostupu svojho rodu – predovšetkým korunovácie dcéry Barbory na poľskú kráľovnú. No v tejto súvislosti zažila aj rodinné tragédie. Ďalšie vzostupy a pády rodu, ktorý pomohla zakladať, už nestihla zažiť. Nedožila sa smrti svojho mladšieho syna Juraja na Moháčskom poli. Ani slávnej korunovácie svojho prvorodeného Jána Zápoľského za uhorského kráľa na svätého Martina roku 1526.
Stredoveké ženy vyvolávali a stále vyvolávajú neobyčajný záujem. Ten spôsobil, že v poslednom období sa viac ako inokedy dostáva do popredia problematika a štúdium postavenia žien v minulosti a miery ich vplyvu na politický, spoločenský, či kultúrny život. Dôležitou a nevyhnutnou súčasťou tejto problematiky je aj historický výskum. Jeho ťažiskom sú na jednej strane otázky súvisiace s nadobudnutím a využívaním značného politicko-spoločenského vplyvu stredovekých žien v dobovej spoločnosti (politické spojenectvá, hospodárske aktivity, donácie, cirkevná politika, umenie), na druhej strane zachovanie typického postavenia žien, zodpovedajúceho danej dobe (žena ako manželka, matka, vdova). Významnú časť moderného výskumu úlohy vplyvných žien v stredoveku zohráva aj výskum ich roly pri vytváraní pozitívnej pamäte (memórie) rodu, ktorý zastupovali. Do tejto kategórie potom spadá bádanie žien ako mecéniek cirkvi všeobecne, ako aj jednotlivých rádov, či mecéniek umenia, vedy a literatúry. Výskum v tejto oblasti sa u nás zameral predovšetkým na obdobie (raného) novoveku disponujúcim nepomerne väčším množstvom a kvalitou zachovaného pramenného materiálu, v porovnaní s obdobím neskorého stredoveku, ktorého postavy doposiaľ, až na svetlé výnimky, z takých či onakých dôvodov zostávajú v našej historiografii stále v úzadí.
Hlavným zámerom nášho výskumu bolo zosumarizovať poznatky o osobnosti Hedvigy Tešínskej z dostupných prameňov a literatúry. Väčšiu časť nášho poznámkového aparátu preto tvorí pramenný materiál. Pri jeho citovaní sme sa snažili sprístupniť čitateľovi na jednom mieste čo najviac poznatkov zo života kňažnej. Najmä ak do úvahy zoberieme ťažšie dostupnú korešpondenciu Hedvigy Tešínskej. Z tohto dôvodu náš text sprevádzajú podstatné pasáže z prameňov v ich pôvodnom znení, pochopiteľne s našou interpretáciou. Veríme tiež, že pre čitateľa bude zaujímavé prečítať si niekoľko z autentických listov z Hedviginej korešpondencie v dobovom jazyku – listy v pôvodnej češtine/slovenčine začiatku 16. storočia a preklady z latinského jazyka. Obraz života kňažnej na prelome stredoveku a novoveku dopĺňajú aj ďalšie preklady z ďalších prameňov naračného charakteru.
Z časového hľadiska sme analyzovali najmä jej život v období vdovstva, teda v rozmedzí prvých dvoch dekád 16. storočia, rokov 1500 – 1521. Hedviga vtedy samostatne pôsobila na území dnešného Slovenska. Centrom jej aktivít sa stal Trenčiansky hrad, kde si vybudovala svoj kniežací dvor, v mnohom konkurujúci kráľovskému v Budíne. Aktivity Hedvigy Tešínskej, ale aj jej potomkov, celého rodu Zápoľských, však výrazne presahovali hranice nášho územia. Pokúsili sme sa teda Hedvigu Tešínsku ukázať aj v širšom kontexte celkovej spoločensko-politickej situácie v Uhorskom kráľovstve i celej strednej Európy v období vlády Jagelovcov.
Náš výskum, okrem iného, tiež ukázal, že niektoré otázky a problémy spojené s osudmi tešínskej Piastovny a jej rodiny by si nepochybne zaslúžili omnoho viac priestoru, hlbšie rozpracovanie a širší interdisciplinárny výskum. Viaceré témy sa do našej práce nedostali z objektívnych dôvodov. Náhodný objav doteraz neznámeho listu Hedvigy Tešínskej svojej dcére poľskej kráľovnej Barbore o porážke Juraja Dóžu v Knižnici rodu Czartoryskich v Krakove tiež ukázal perspektívu ďalšieho archívneho výskumu. Našu publikáciu preto z týchto a ďalších dôvodov v tejto chvíli vnímame ako zďaleka nie celkom uzavretú. Veríme však, že čitateľovi predstaví osobnosť tešínskej kňažnej Hedvigy v čo možno najkomplexnejšej podobe a pomôže pri hľadaní odpovedí nielen na otázku položenú v úvode našej knihy, ale aj na mnohé ďalšie.