Mario Puzo oznacil Fools Die za svoju najoblubenejsiu knihu z vlastnej tvorby a po precitani musim suhlasit. Mozno nedosiahla podobny status 'klasiky' ako The Godfather, to vsak nic nemeni na tom, ze je to jedno z najkvalitnejsich diel, ktore kedy napisal, a to uz samo osebe hovori vela.
Je zaujijmave ako sa Puzov specificky styl odraza v tomto type pribehu, ktory sa vyrazne lisi od jeho ostantych knih. Ziadni charizmaticki talianski mafiani, ziadne prestrelky, ziadne hrdinske ciny. Len pribeh obycajneho cloveka predierajuceho sa zivotom. A cuduj sa svete, knihe to viac pridava ako ubera.
Jednoznacne odporucam.

Pri citani knihy som si niekolkokrat spomenul na hlasku z legendarnej hry Mafia - "I mistr tesař se někdy utne". A toto bol rozhodne ten pripad. Zaciatok - napatia, kasino, black jack, bakarat, ruleta, Las Vegas - Stary Dobry Puzo. No potom sa ukazala aj odvratena stranka Puza - vata, vata jednoducho everywhere. Ani som sa nejak nestihol stotoznit s hlavnymi postavami, ale musim uznat, ze Cully bol lepsi frajer nez Merlyn. Kazdopadne ked si vezmem aky dobry bol uvod a aky dobry bol koniec, skoda tych kecov kolem v strede. Uvod - Peklo - Zaver. To neznamena, ze kniha je zla, ale zo vsetkych, co som od Puza cital, tato mi prisla suverenne najslabsia. Avsak ak by to bolo film, a tocil by ho Scorsese, bola by to verim, pecka.