Nesúďte ma, keď mlčím. Nepočujete krik, ktorý v sebe dusím. Príbeh o krehkosti vzťahov, dôsledkoch nečinnosti a chuti po živote.

Viete, prečo sa väčšina rozprávok končí formulkou: a žili šťastne, až kým nepomreli? Pretože pocit šťastia je taký krátky, že ak nezomriete práve vo chvíli najväčšieho šťastia, zákonite z neho vytriezviete. Štrnásťročný Peter žije v provinčnom anglickom mestečku s mamou a bratom. Pokojnú idylku zaspatého mesta naruší nešťastná udalosť a Petrove vyhliadky sa scvrkávajú na jednotvárne výseky krajiny rozprestierajúcej sa za zamrežovanými oknami. Kým hľadá spôsob, ako prežiť v nápravnovýchovnom ústave tisíc nových rán, jeho blízki zápasia s vlastnými problémami. Po uplynutí trestu sa hra na život môže začať odznova. Ibaže pravidlá hry sa medzičasom zmenili – Peter odchádza z Anglicka a pokúša sa začať nanovo v dome starých rodičov na Slovensku. Podarí sa mu prekročiť tiene minulosti? Dokáže sa zbaviť panciera, ktorý ukul okolo svojho srdca, a otvoriť sa svetu?