Stretnutie s milým pánom menom Tarzícius, ktorý sa v lete prechádza so svojou maličkou dcérkou. Vie, že je milovaná a ľúbená, lebo ocko ju chráni. Je jedinečná. Právom sa považuje za princeznú. Škoda, že človek časom stráca tento pocit o svojej výnimočnosti. Mali by sme sa vrátiť do detstva, keď sme na základe prijatia od svojich drahých, vedeli prijať aj samých seba. Dievčatko si nenecháva lásku len pre seba. V kočíku vezie bábiku menom Paulínka. Oporu, ktorú prijala od druhých, dáva štedro ďalej. Ako skutočná princezná, ktorá na hrade nie je len najväčšou kráskou, ale aj symbolom bezpečia pre svoje kráľovstvo. Buďme ako ona. Vedomí si svojej kráľovskej hodnosti, buďme darom pre druhých.