Základná voľba, predchádzaná finalistickou príťažlivosťou plnosti dobra, je odpoveďou slobody človeka, v ktorej zaangažuje seba samého v jadre svojej vnútornosti – vnútornosti srdca a svedomia – tak, aby v jednotlivých skutkoch vyjadril svoje bytie človeka a špecifikum kresťana. Je v prvom rade dielom milosti, ktorá otvorí srdce človeka pre prijatie lásky Ježiša Krista vo viere a v obrátení. Svedomie kresťana vynáša z hĺbky bytia (človeka) nové videnie skutkov vo svetle Božieho synovstva, skutky nového stvorenia v Kristovi. Je tak odlíšiteľné od mravného či etického svedomia, v ktorom sa odráža praktická racionalita. Dobré skutky, ktoré sú prejavom svedomia kresťana a jeho viery, inkorporujú vieru v jeho živote a svedčia o láske Boha Otca, skrze Syna v Duchu Svätom, v ktorú kresťan uveril a ktorá sa tak cez jeho činy stáva tajomne prítomnou. Tieto činy však už nie sú celkom jeho skutkami, lebo sú skutkami, ktoré Pán predpoznal a vopred pre nás pripravil: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 8-10).