Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kto má rád historické romace, je kniha písaná priamo pre neho. Túto knihu som kúpila pod stromček svojej svokre. A teda vôbec neľutujem. Ja osobne zbožňuje Janku Pronskú a jej knihy, a preto som si povedala, že vyskúšame aj inú spisovateľku. Tieto knihy zaraďujem do kategórie moje " Guilty pleasure" . Knihu som prečítala veľmi rýchlo, Catriona a Norman boli skvelí. Túto oddychovku fakt odporúčam.
Knihu som si kúpila na základe odporúčania jedného bookstagramu, a teda môžem povedať, že vôbec neľutujem. Kniha je zmesou vtipných príbehov z autorkinho života vo Východnej Ázii. Fakt som sa bavila a nasmiala som sa, nútila som počúvať môjho muža úryvky z knihy, ktoré som mu nahlas čítala. Za mňa perfektná kniha, ktorá sa oplatí prečítať.
Prvá kniha od Ivici , ktorú som čítala bol Cudzinec z papiera, a teda bola som milo prekvapená. Tak som siahla po ďalšej, a opäť skvelé. Kniha sa mi ľahko čítala, dej Vás ťahá dopredu. V knihe nájdete tému priateľstva, napätia, ale aj lásky. Čo oceňuje úplne najviac mimo samotného deja je, že autorka dala ako hlavnú postavu ženu s krivkami, žiadnu dievčinu veľkosti XS, a písala o nej ako o krásnej žene. Bola to veľmi príjemná zmena. Na konci sa tiež venovala téme #bodypositive, čo je fakt skvelé, pretože dnes mnoho nielen mladých žien bojuje s tým, že nenávidia svoje telo, ktoré považujú za veľké a tučné, a majú z toho mnoho nielen fyzických, ale aj psychických problémov. Ivica, ďakujem.
Priznám sa, že mám už viac rokov a nepatrím do kategórie YA, ale Elle Kennedy mi veľmi sadla, prečítala som všetky jej knihy. Na túto som sa fakt tešila, a teda priznávam nesklamala, bavila som sa , nasmiala som sa. Čítala sa veľmi dobre. Potešilo by ma, keby pokračovala ďalej. Téma hokejistov sa mi fakt páči.
Priznám sa, že túto knihu by som si asi nekúpila, možno raz v budúcnosti požičala v knižnici, ale ani to som si neni moc istá. Prišla by som však o krásny príbeh a veľmj citlivé zobrazenie lásky syna Juliena a otca Henriho. Za to, že som po knihe siahla vďačím @hana.zet a je krásnej recenzii. Kniha je príjemne napísana a áno patrí do kategórie jednohubiek. Keďže mám rada aj varenie, táto kniha bola spojením všetkého, čo je mi blízke.
Najskôr som si prečítala samozrejme prvý diel, okamžite som siahla do druhom. Tento diel, bol ešte lepší , ako prvý. Prečítala som ho za dva dni. Dej sa rozvinul, odhalili sa charaktery ľudí, a čo všetko sú pre moc urobiť. Ale samozrejme aj druhá skupina - ľudia, ktorí chcú naprávať. Skončilo to tak, že som sama na seba naštvaná, že som si nepripravila tretí diel :-D. Aj za 40 + trilógiu môžem len a len odporúčať.
túto knihu som si kúpila na základe jedného dopytu na FB stránke Čitateľský klub Martinusu. Pani hľadala názov knihy podľa opisu obsahu. Malú chvíľu čakala na svoj čas, ale dočkala sa. Bola to taká jednohubka, kniha vôbec nesklamala, a veľmi sa mi páčila, asi v trištvrtine som už tak trochu tušila, kto by mohol byť tajomný cudzinec, a ani som sa nemýlila :-D. Kľudne knihu odporučím ďalej.
Túto knihu som si prečítala, aj keď som už 40+, ale musím sa priznať, že ma celkom pohltila, a prečítala som ju. Samotný dej je veľmi zaujímavý, a povedala by som, že je o čom premýšľať. Samozrejme, je nutné mať po ruke hneď ďalší diel, lebo budete zvedaví, čo bude ďalej a aký budú mať dve hlavné postavy život. Celá kniha je podľa mňa na zamyslenie, že aj keď je život dokonalý, a ľudstvo nesmrteľné, to zlé, čo je v ľuďoch vychádza na povrch vždy.
ŠEPTUCHY... kniha, ktorú buď miluješ, alebo to nedáš. Ja patrím do prvej skupiny. Príbehy boli krásne... mne sa dobre čítali a na konci som si aj poplakala. Som rada, že som podľahla nutkaniu vlastniť túto knihu. Štýl písania je trochu iný, ako sme zvyknutí, ale mne vyhovoval. Ďakujem
Kniha je postavená na rovnakej skladbe diela, ako sú aj ostatné Karikové „horor“ diela. Hlavný hrdina
nájde nevšedný odkaz, na základe ktorého začne celý príbeh. Dej sa opäť odohráva v reálnom
prostredí, ktoré ľudia reálne poznajú, čo deju prináša omnoho väčšiu autenticitu. Smršť však na
rozdiel od Priepasti na mňa pôsobila „akčnejšie“ v dobrom slova zmysle. Tým, že sa jeho podstatná
časť odohráva v aute je dej rýchly, bez zbytočných odbočiek. Veľmi pôsobivá bola „starena.“ To sa
Karikovi naozaj podarilo. Myslím, že keď po tých cestách pôjdem, asi sa budem častejšie obzerať po
krajniciach J. Za nie príliš vydarený považujem záver. Hoci sa mu dá porozumieť, s ohľadom na
predchádzajúci relatívne jednoduchý dej, je zbytočne filozofický. Ak sa autor chce viac uberať týmto
smerom, asi by mal podobnej skladbe deja venovať celú knihu. Určite by si našla čitateľa. Pri Smršti
sa však obávam, že bol zbytočne „nadbytočný.“